Stále neviem či je naozaj také strašné keď už pár rokov neraňajkujem, proste sa mi ráno nežiada vôbec jesť, len vypijem vodu, čaj alebo kávu...ale okolo deviatej jem vždy ovocie, najčastejšie dve jablká...dá sa to pokladať za trochu neskoré raňajky? Lebo všetci píšu, že je to základ dňa, ale ja aj keď nejem nič len ovocie, vôbec mi nechýba energia, naopak, ja jej mám na rozdávanie, som čulá a vôbec nie som slabá ani unavená, proste moje telo je takto už zvyknuté...je to chyba a mám začať raňajkovať, aj keď by to bolo nasilu? Môžete pridať aj čo si o raňajkách myslíte, čo je podľa vás pravda a čo len povery a mýty, ako to máte vy a pod....Ďakujem za vaše názory:-)
Raňajky - pravdy a mýty
nehovorim o tom, dat si obcas cokoladu :)
ved ani vsetci ostatni nemaju, to su len take nicim nepotvrdene famy.
ved skus jest tyzden cokoladu a sladkosti, uvidis, ako ti budu po par dnoch odporne.
podobne ako s tymi drogami, co si spominal.
tam tiez neplati, ze ma clovek (telo) vrodenu neustalu tuzbu ich konzumovat.
2 doubledog a preco potom vsetci ostatni maju? :) akoze poznam ludi co to tiez hovoria a pritom ked sa nejako dostanu k cokolade tak ju mozno odmietnu ale niekedy si aj daju a vidno na nich ze im chuti...
2 doubledog a co je chut na sladke alebo tucne? to nieje akykolvek impulz ale normalna potreba... je to len tym ze evolucne sme sa vyvynuli v prostredi kde nebolo dost jedla preto nam take chuti a s tymi ranajkami to moze byt tak isto preto povedat ze ranajkovat je lbost lebo mi nechuti podla mna nieje dobry argument
nj akoze tiez ma nic takho nenapada preco by boli ranajky take dolezite...len to ze clovek nejakych 8 alebo aj 12 hodin nic nejedol. Kazdopadne je asi logicke ze si telo vypyta ale ja to viem z detstva ze som nechcel jest preto lebo som bol rano vystresovany ze musim vstavat a ponahlat sa do skoly pritom cez vikendy ked som mohol spat kolko som chcel som vzdy mal chut...
0vecka, ja som dlhe roky robila manualne prace a vzdy to tak bolo, takze nesuhlasim