Niekto sa vam paci, no on to neciti rovnako. Par krat ste boli na rande, on to sice nebral nijak vazne, nedal vam ziadne jasne gesto zaujmu, no vy si aj tak robite nadeje. Ste za to aby vam to povedal dotycny priamo do oci, ze to proste neciti?
Teda, mne sa deje opacna situacia, myslim, ze chlapec sa snazi, jasne, ze na 100% to povedat nemozem, ale citim to tak, ze je zo mna asi dost paf a ja teda vobec, ale vobec nemam zaujem, ja proste viem, ze ma vobec nicim nepritahuje, aj ked je mozno mily. Ja som z tych, co taketo veci musia citit, proste viem, ze tudy cesta nevede. No zaroven si zazivam to, ze sama som sa \"zalubila\" do niekoho, kto evidentne neciti veci rovnako ako ja, preto mi je tazko este aj za tohto mladeho, ked si predstavim, ako on asi trpi, pokial teda naozaj o mna ma zaujem a ja sice zo slusnosti reagujem, no nie je v tom ziadna ina motivacia z mojej strany. Mam si ho zavolat von a z oci do oci sa s nim o tom porozpravat? Ci radsej napisat, aby to bolo menej trapne obom? Alebo sa tvarit ako truba, ze ja nic nevidim a nepocujem. Ta posledna moznost mi je uplne proti srsti, ale kto vie, mozno to niekto tak citi, ze by sa radsej vobec nevyjadroval. No ja ignorovat cloveka neviem, slusnost mi kazde reagovat, ale nechcem, aby si robil falosne nadeje. Tak co, kto by ste aku reakciu od druhej strany brali najlepsie.
(Robim si len prieskum, rozhodnem sa aj tak nakoniec sama podla svojho pocitu, nie toho, co mi tu budete radit vy )
