ahojte uz 7 rokov trpim ppp, momentalne sa snazim jest normalne ale nechuti mi jest...vaha sa mi nezmensuje, lebo sa zo zdravotnych dovodov nemiozem moc namahat...stale si myslim, ze som tucna...mam nutkanie sa kazde rano odvazit a skontrolovat si miery..nedokaem bez toho prezit ani jeden jediny den...mam priatela a chceli by sme ist na vikend na chatu-nas prvy spolocny vikend bez rodicov a ja sa hrzone bojim, ze mi na to pride, ze sa furt vazim a premeriavam a ze ma opusti...neviem si predstavit hivot bez toho, ze by som si stale nekontrolovala vahu a miery, ale ja ho lubim a potrebujem...neveim, co mam robit...uvazovala som aj o rozchode ale to by som prisla uz o fakt posledneho cloveka ktory o tom nevie a vnima ma ako normalnu holku...ostatni moji znami vedia o mne vsetko ved celych tych 7 rokov boli so mnou tak vedia co robim atd...a myslia si ze mi riadne svitori...ja viem, ze maju pravdu, ale nedokazem to zmenit...zo skoly som odisla lebo som sa nevedela sustredit, mama do mna len piinda, uze kedy si ju konecnce dorobim a ja jej vzdy vravim, ze ked schudnem, potom hej...ale janeviem, kedy budem so svojou postavou spokojna a ked sa do 26-ky nevyliecim z ppp alebo skor zavislosti od sledovania telesnych porpporcii potom mozem lutovat...uz fakt som zo seba zufala...povedala som mame ze ked schudnem 17kil do buduceho roka ze sa prihlasim opat na skolu ktoru som si nedokoncila lebo ma este mozu zobrat ale znova od prvaku...bojim sa zmien v triede, zas si zvykat na novych ludi a ze sa ma budu pytat preco som taka stara v prvaku, alebo kam som chodila doposial a ja neviem co y som im povedala...
prosim poradte, lebo jauz som zo seba zufala:(((
