Ahojte, pre niekoho bude možno môj problém trápny alebo zbytočný vzhľadom na môj vek (mám 14 rokov)....ale veľmi ľúbim svojho spolužiaka...je to taký blbec, ktorý sa ku mne správa hnusne, protivne, ale nemôžem si pomôcť, dá sa povedať, že sa mi aj vysmieva, lebo veľmi sa zľaknem, ak ma niekto vystraší, ale ako by ste reagovali, keby na Vás niekto vybehne so zapaľovačom?...niekedy dávnejšie mi robil zle (ale tak, ako to robia chlapci, keď sa im páči nejaké dievča), vadilo mi to a veľmi, ale vtedy som ho ešte nechcela a neriešila som to...akonáhle som nastúpila do nového školského roku, tak sa do neho zamilovala... lenže on začal to isté, čo robil predtým mne, robiť inej spolužiačke, ešte v horšej forme...ale v poslednej dobe jej vyznáva lásku a proste ja to musím počúvať a veľmi mi to trhá srdce, keď to vidím...som z toho strašne zúfala...viem, že čas lieči, ale ja mám pocit, že ja z toho do konca júna ošalejem, keď sa na to budem musieť pozerať... domov chodím kvôli tomu smutná a nervózna...
Trápenie kvôli chlapcovi
asi tak annemary, čo na to povedať. tie problémy puberty....
annemary ale ja s ním nechcem chodiť, len žiarlím, že robí tej spolužiačke zle :D
a čo maju povedať tie čo maju 28 a viac a su stále sami?
fghj, neboooj, tie uz mam :DDDD
aj tebe treba dat kopu domacich uloh ako vidim!