Neovládateľné prehnané reakcie

Príspevok v téme: Neovládateľné prehnané reakcie
Kuk95

Neviem sa ovládať keď dostanem z písomky horšiu známku ako jedničku a keď urobím chybu (nedajbože na ňu ešte niekto upozorní). Je to úplne ako posadnutie, písomku vždy roztrhám na márne kúsky a neviem sa najbližších cca 90 minút na nič sústrediť. Dnes som dokonca musela odísť z triedy a preplakala som celú hodinu neschopná vrátiť sa na hodnu. V "tom stave" si chcem ublížiť, nenávidím sa, hanbím sa za seba :-( Na písomky sa učím podrobne, aby ma nič nemohlo prekvapiť a jemi fakt ľúto keď moj spolusediaci, ktorý sa na to pred hodinou pozrel, to "lepšie sformuloval"...
Na takéto niečo niesom zvyknutá, vyhrávala som predmetové olympiády, chodila do triedy pre nadané deti. Na gymku na Slovensku som sa vobec neučila a venovala sa orchestru, spevu, herectvu, jazykovke, ... a tu v ČR to proste nedávam (na začiatku som to dávala ľavou zadnou, až po čase...). Čeština mi vobec nejde (preto som aj vzdala snahu komunikovať po česky), toho roku maturujem... Nič si neviem zapamätať, všetko sa učím asi tak štyrikrát dlhšie ako niekedy... Neviem, či je to zo stresu, že zlyhám, alebo čo :-(

Máte s tým niekto nejakú skúsenosť? Čo robiť? Ja si to celé uvedomujem, ale v tom momente sa s tým nedá bojovať :-(

henra77890

ja som mala podobný problém- kedže keď som bola malá, bola som škaredá, tichá, divná a vychudnutá, ľudia na ulici sa mi posmievali, nemala som žiadne sebavedomie, potom ked som prišla na gympel, rozhodla som sa si vystavat moju hodnotu na vedomostiach, a kedže obrazom vedomostí majú byť známky, dopadlo to podobne. Učila som sa pravidelne na každú hodinu!! veď som aj tak nemala čo robit lebo sa o mna nikto nezaujmal, písomky som písala tak že som ku väčšine otázkam uviedla ešte doplnujuce informacie čo sme ani nebrali, a bola som hrozne nešťastná ked som niekde mala chybu, vyčitala som si to, hlavne z biologie mojej milovanej ked som nemala 100% (ale mala som za 4 roky z biologie uplne cistee jednotky :DD)

hmm, no a potom prišla vyska, najprv hrozne sklamanie ze tu nepatrim k tym najlepsim, ale k horsiemu priemeru, zo skusok som mala vsetko Dcka , ale uz som si zvykla a neriesim to :)

Agnes998

Cestina ti nejde, na to sa mozes vykaslat, cestina je predsa velmi podobny jazyk a cesi nam rozumeju. Na Slovakov su zvyknuti, je ich tam kopa, rozumeju nam, tak sa tym nemusis zapodievat. Ak tam ostanes zit, cestina sa na teba pomaly nalepi, mam kamosku, co zije uz roky v cesku a komunikuje akousi cesko-slovenskou hatlaninou aj so mnou. No a na tie podrazdene reakcie by bolo vhodne keby si navstevovala psychologicku aj psychiatra, pomozu ti to udrziavat pod kontrolou. Len to nebude zo dna na den, je to dlhodobe. Ale ak budes na sebe pracovat, postupne sa tie prehnane reakcie budu redukovat az nakoniec zmiznu, ale moze to trvat roky kym uplne zmiznu. Mozes si nechat predpisat aj nejake antidepresiva na ukludnenie. Psychologicka ti zas pomoze najst pricinu tvojho chovania, zrejme niekde v detstve a ako sa viac kontrolovat. Prvy krok si uz urobila, uvedomujes si svoju chybu a chces na sebe pracovat.

Fero M.

kabel nie je ti trapne chodit ludom do tem a ociernovat ich?
Kde chodis vsade sa do kazdeho navazas. Mal by si si zalozit vlastnu temu lebo zjavne nebude bieco v poriadku ani s tebou.

mojpohlad

Nooo, bola si zvyknuta len na svoj uspech, to je problem. Vsetko ti stale vyslo a nikdy si neokusila ten pocit ak nieco urobis zle, alebo ti nieco nejde tak, ako si predstavujes.

Mas pocit zmaru, pretoze nevies prijat pre teba novy fakt - nie stale ide vsetko podla toho ako si to clovek v zivote predstavuje.

Nemozes vyhravat a byt dobra vo vsetkom a stale :) Tak to proste v zivote nefunguje.

V niecom je clovek dobry, v niecom nie. Raz sa mu dari, raz nie. Zavisi to od milion faktorov.

m8cr6

Hm tak ked sa vieš krotiť neroztrieskať lavicu, tak sa skroť netrhať papier a neplač. písala si, že sa na písomky učíš, uplne chapem, že ta naserie, ked to niekto, kto sa neučil spraví lepšie. neporovnávaj sa, nenadávaj si. Len sa stále snaž tým tempom ktoré máš, určite si velmi šikovná baba, určite nie je dospelácke trhať a plakať pre neúspech. Pousmej sa, nechaj si na hodine poradiť, buď milá., Určite to zvládneš, netreba sa vešať. Sprostému nik nedohovorí, ale múdry sa rád nechá poučiť múdrejším napr. učiteľom. Ovládať sa nie je ľahké, ale dá sa to. Nakoniec ti možno spadne kameň zo srdca a povieš si ako som to super zvládla, môžem byť na seba pyšná :). Takže aj keď dokašleš písomku, máš ďalšiu skúšku a to ovládnuť sa. :) Človek je omylný a robí chyby celý život..Buď pokazí niečo v robote, alebo povie niekomu niečo zlé, alebo sa zachová ako vôl...Celý život s tým bojujeme. Je super, že vieš, aký je tvoj nedostatok a musíš na nom pracovať, aby si bola spokojná :)

Kuk95

Áno. A?

Mala som radšej ostať tam a nie len nepočúvať, ale aj rušiť mojim neustávajúcim vzlykaním celú hodinu?

Kuk95

Nerobím to naschvál. Myslím, že sa ešte dosť krotím... pri chuti roztrieskať lavicu a okno len roztrhám papier... myslím, že sa to dá. Väčšinou len sedím v lavici a nič nerobím, neviem počúvať a v žilách mi vrie krv a chce sa plakať.

Neviem, ako by mi mala škola niečo umožňovať...
A vďaka za zdvihnutie mojho vysokého sebavedomia.