Ahojte.Pisem vam o svojom probleme, ktory mam uz dlhsiu dobu. Mam 24 rokov a za poslednych 6 rokov som prezila dost tazky zivot. Nepamatam si den, kedy by som bola stastna, vzdy boli nejake trapenia a problemy. V podstate aj moje detstvo som mala dost tazke. Ide o to, ze mavam depky, pocity uzkosti, trasu sa mi ruky, busi mi srdce, mavam zavrate a tiez aj niekedy take pocity, ze uz nechcem zit. Nevidim vobec zmysel zivota ani chut dalej kracat. Neviem co mam robit....mavam aj fobiu z davov ludi a casto sa mi stane ze sa zacnem bezdovodne cervenat........neviem ako dalej. Mam obavu ist k psychologovi, pretoze neviem ci mi pomoze. Potrebovala by som k nemu odporucanie od obvodneho lekara?? Mal niekedy niekto z vas taketo stavy......ako ste sa z toho dostali. Ja mam stale pocit ze ma nikto nema rad a ze som uplne zbytocna a nepotrebna, ze kazdy ma vnima ako taku bezvyznamnu bytost........vdaka za kazdu radu...
Ja uz dalej nevladzem
Dnes bolo krasne teplo normalne super energia
Nikto z nas na tejto zemi nie je sam, mame okolo seba vela dobrych ludi, len niekedy ich jednoducho nechceme vidiet, pocut, citit. Je fajn, ze to uz urcite vies aj Ty. Pekny dnik, nevadi, ze nesvieti slniecko. Usmej sa a hned je vsetko krajsie...
Dakujem vam vsetkym za vase rady a slova do duse. Je fajn vediet ze ked sa clovek citi zle, nie je na tomto svete tak sam..............
Dakujem
anita pozri si ja som tiez ziadala na tejto stranke taku pomoc a mi napisali.Musime si vzajomne aspon takto pomahat.Inac ja mam podobnu skusenost som najstarsia a moja mama nehovorim ze ma nema rada ale vzdy mala radsej moju sestru nejak som sa s tym uz zmierila. A tiez nie si nepotrebna. To ze ta otec ponizuje to tak neber to seba ponizuje.
mravček, ja tak dobre poznám tvoje pocity. Tiež na Depkách píšem o tom, že ma nikto nemá rád. Cítim sa zbytočná, sklamaná, nepotrebná...ubíja ma celá rodina, otec ma ponižuje hlavne na verejnosti, mama mala radšej všetkých mladších súrodencov...už som sa aj zmierila s tým, že si zrejme nič dobré nezaslúžim, pretože som asi nesmierne zláá.
Ešte že tie stavy nemám tak zlé, myslím telesné, hoci žalúdok ma bolieva často.
Jarka,pozriem si aj ja tú stránku.
Mne poradili tuto stranku www.psychologia.sk
Ahoj mravcek, v prvom rade NIE SI ZBYTOCNA SI POTREBNA. Aj ja mam take stavy pozri sa na clanok "pocit dusenia" myslela som ze to je alergia alebo nieco ale prisla som na to ze mam tiez asi choru dusu. A vdaka dievcatam tu som nabrala silu ist tiez ku psychologovi zajtra idem prvy krat uvidime. Vcera som bola prvy krat na joge velmi sa mi pacilo taky relax akoby novu pozitivnu energiu niekto ti vlial.Vcera vecer som tiez zacinala mat stavy dusenia a bolesti pri srdci trpla mi ruka.Predvcerom som bola na pohotovosti. Ale vcera mi poradil taky cvik na joge ze si lahnes das ruky k telu uvolnis sa a pomaly davas jednu ruku za hlavu taky obluk cim pomalsie tym lepsie aj pol hodinu vravel ze to moze trvat proste to velmi posobi na psychiku na ukludnenie. A dychas a vydychujes len nosom. Skusala som to funguje to.Je to len taky napad ak sa ti pozdava vyskusaj jogu. Ja som sa rozhodla ze na druhy tyzden idem opat a zacinam sa uz teraz tesit.Ja sa tiez niekedy citim velmi osamela a tiez nemam este ani 30 rokov.Ja umriet nechcem pretoze v minulosti mi umrel na zakernu chorobu priatel a on by velmi rad zil.Urcite sa odhodlaj ist ku psychologovi. Pekny den a drzim ti palce.Spolu tu to zvladneme aj ty aj ja aj vdaka tymto dievcatam co prispievaju na tuto stranku.
mravcek alternativa ma pravdu treba si naist nieco co ta bavi alebo upokojuje rypanie v zahradke alebo kvetivacoch odporucam pri tom zhlboka dychat a opakovat si ako je to faj ako ti vsetko rasie:) a psychologa sa neboj. on ta nepokuse uvolni sa zhlboka sa na dychni a zaklop :)
Ahoj Mravcek,Adulka a dalsie ubolene dusicky,
ak Vam niekto povie, ze v zivote take stavy nezazil-nebude uprimny. Niekto ich zazije skor, niekto neskor. Jasne, ze inak musi zabojovat matka 2 malych deti a inak reaguje mlade ziena. Bez ohladu na vek je najdolezitejsie ZAMESTNAT SVOJU MYSEL CINNOSTOU, niecim pozitivnym. Ak nemas, urcite si najdi nejake hobby - cvicenie, pri nom sa uvolnuju "hormony stastia" endorfiny/ale neprehanat to/, zacinaju prve jarne byliny na zber - kup alebo pozicaj si knihu o liec. rastlinach a mozno nam tu budes radit ako najlepsia "babka bylinkarka" /to nie je zhadzovanie, to je poklona :D/ - viete, kolki z nas by mali o Vasu pomoc zaujem, atd., atd. Vyberte si podla svojho zaujmu, tomu sa venujte a ak sa da, vedomost si nenechajte pre seba. Ved my vsetci aj o pomoc a radu kazdej z Vas stojime, my vsetci sme na tej hupacke zivota - raz hore a raz dole.
Navstevy psychologa sa nemusite obavat, su to pokojne rozhovory, casto si clovek pritom poplace, ale to je tiez dobre. Psycholog lieky nepredpisuje, usmerni Ta, ci treba aj lekara. Zvacsa sa to zvlada vo dvojici :D.
