Ahojte, pred dvomi rokmi som trpela tým, že som mala vtieravé myšlienky, že keď nebudem sama dýchať, umriem. Takže som každý nádych a vydych robila ako keď niekto dvíha a skladá ruku. Najhoršie to bolo pred spaním. Veď viete. V spánku nieste v bdelom stave a rukami..hýbať nemôžete kedy chcete. Lieky, lekári mi nepomohli. Až keď mi Kamarát povedal, že je to blbosť. V ten deň som tie vtieravé myšlienky sa snažila vytlačiť inými. Zvládla som to.
Lenže oná úzkosť a hnusné prevládajúce a ovládajúce myšlienky prišli v inej forme. Som sčítaná v oblasti vitality, zdravého jedla. Necítim hlad. Záchvaty prejedania a následne výčitky, chuť umrieť. Vstanem, myslím na prejedenie tým najškodlivekším-sladkosti, bagety, koláče, cukrovinky. Nedokážem sa zastaviť keď začnem. Aj keď si poviem, dnes jem zdravo..tá myšlienka príde, odignorujem..vŕta sa, nedá zaspať, ovládne, pohltí môj rozum a ja ako robot to musím spraviť. Uvoľnenie keď jem a zároveň hnev, odpor k tomu čo robím len zvyšujú náboj tej myšlienky a opäť chce aby som jedla..je jedno čo..
Už som.minula veľa peňazí..prázdna chladnička nezaberie..
Pribrala som 14 kíl, obmadzuje má to v učení, škole, vzťahy..
Lieky, psychiatria, lekári..nikto nepomohol. Zas na to ostávam sama.
A mňa jediné čo napadá sa zavrieť do miestnosti, nechať príbuzným kľúč..rodine. Zamedziť tomu aby som posluchla tie hlasy. Je to na zblaznenie lebo viem byť v tom nutkavom stave veľmi agresívna..
Takže..
