Ahojte,
s priatelom sme spolu už nejakú dobu.....Nikdy pred tým som neprežila nič krajšie, vlastne som sa prvýkrát zamilovala a prežívala tie najkrajšie chvíle môjho života.
Zo začiatku sme plánovali spoločné bývanie atd..Možno deti...Lenže doma do mňa operovali aby som nebláznila, že je to skoro.
Tak som si vravela, asi maju rodičia pravdu, treba vyčkať...Keď som to takto povedala priateľovi, nebol nadšený, ale pokračovali sme ďalej. V poslednej dobe sa už nemáme o čom veľmi rozprávať, on mlčí a mňa nič nenapadne. Možno mi vyrozpráva aký mal deň...Sem tam sa pohádame na prkotinách obaja sme urážlivý...
Nedávno sa na mna velmi urazil a potrebovala som to s niekym prediskutovať. Hovorila som s mamou a tá to povedala otcovi a oni mi povedali, že to nie je chlapec pre mňa, že im proste niečo nesedí...A to mi ostalo v hlave. Teraz som s nim na mrtvom bode. Naposledy rano mi tiež niečo pripomenul (niečo ako výčitka) a to som ostala dost smutna odvtedy už sa na neho neteším, nechcem sa mu venovať, všetko mi vadí, všímam si len to zlé. Nemám silu to naprávať...pozná to niekto?
Čo to može znamenat
loretta
Kýčera
Koľko máš rokov a ako dlho chodíte spolu?
