Zdravím, už rok a pol beriem antidepresíva-alventu. Po pol roku mi zabrali, aj ked neviem ci skor nezabralo to, ze som radikalne zacala menit svoj zivot. Ale uz rok sa "placam" v tom ze sa ich snazim pomaly vysadit, necitim sa dobre po nich, som ako oblbnuta, ale je to dost tazke, lekarka mi ich aj zmenila na paretin chvilu, ale bolo mi este horsie, tak som znovu nasadila tieto...ale nie je to dobre aj tak. Chcem ich vysadit, nemam pocit ze nieco riesia. Prave naopak, odsuvaju skutocne priciny, a moja psychiatricka nikdy nechcela o tom ani pocut este pred polrokom, namiesto terapie sa vkuse ohanala len liekmi. A ked vysadite moze sa vam to vratit a bla bla. Liecim sa na uzkostnu poruchu, tak si predstavte asi ako uzkostny pacient, moze na tieto "podpory reagaovat. Je to aj moja vina, ze som ju uz davno nevymenila, ale riesila som novu pracu, menej stresovu, stahovanie aby mi bolo lepsie, ale som v jednom bludnom kruhu poslednu dobu.
Mate niekto skusenost s tym, ze pod tych vsetkych liekoch, co do vas lekari "napchali" a vy ste ich ako ovecky jedli, lebo "vsak bude lepsie"....ste uz zo vsetkeho taki zblbnuti a unaveni, ze mate chut vsetko splachnut do zachoda a *rat na to? Ako to riesit, aby som si neublizila...