Som 17 ročná baba a v žiadnom prípade nie som dokonalá, či nejaká krásavica. A už len to ako my ženy vyzeráme ovplyvňuje náš osud, sebavedomie, prácu, výber partnera a pod. Neviem či sa len stretávam s nesprávnymi mužmi a chlapcami, ale každému ide o tieto veci: dievča musí mať bezchybnú tvár a krásne vlasy, postavu a´la Megan Fox, teda min. musi byt dobre obdarena hore, byť dokonale upravená a oblečená podľa najnovšej módy. A často sú to aj peniaze či spoločenské postavenie, rodina, z akej pochádza. Kde to žijem? Naozaj medzi dokonalymi, kde každý musí vyzerať ako modelka z titulky či byť solventný, inak je braný ako odpad?
Ja nezodpovedám asi ničomu z tohto a preto sa cítim ako poškodený tovar vyradený na zánik. Neverím, že si niekoho nájdem, kto ma bude milovať takú, aká som aj s chybami.
Ďalšia vec je charakter. Čo sa vám na žene v tomto ohľade páči? Ja som tichá, pred cudzími toho veľa nenahovorím, ale keď som s niekym, koho dobre poznám, viem s ním normálne kecať. Kedysi som bývavala iná, ale isté skutočnosti to zmenili. Všetko, čo som vždy chcela bolo zapadnúť, niekam patriť, byť akceptovaná a možno aj milovaná, i keď v to už ani neverím. Veľmi často som súdená a nenávidená len kvoli tomu, ako vyzerám a aká som. Pritom nikto nevie,čím som si prešla a že to aká som je pre nejaký dovod. Nerozumiem mužom ani psychike tejto spoločnosti absolútne, tak najprv človeka zničia psychicky aj fyzicky a potom čo čakajú? Že to človeku neublíži? Že sa nebude cítiť menejcenný? Že si podreže žily? Alebo že bude sebavedomým úspešným vodcom? Celý život mi bolo ubližované, bola som nenávidená a urážaná a hlavne nemilovaná, PREČO teda všetci očakávajú, že sa budem správať ako ostatní, tí tzv. normálni, čo pozitívne veci nepostrádajú a berú za samozrejmosť? Čo robím ja, je predstieram, že nejaké to sebavedomie mám, cez deň sa celý čas smejem a v noci plačem. A viete čo? Aj tak nikomu nevyhovujem. Ale nemožem ukázať to, aká naozaj som, inak by ma umučili zaživa a mali za úplneho asociála. Neviem ako ďalej. Som len ja taká iná?
