Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Sociálna fóbia, nadmerné červenanie

Príspevok v téme: Sociálna fóbia, nadmerné červenanie
DandyKa

Má niekto túto chorobu? Ja s ňou bojujem od základnej školy,mám 27.Rada by som si možno popísala s niekym kto má tento problém,možno si navzájom poradiť v niektorých veciach. Mňa na tom najviac trápi červenanie a z toho mám úzkosti, vyhýbam sa situáciam kde sa mi to môže prejaviť.Cítim sa ponížená ked niekto vidí aká som červená.

132465

Cliattsi-
u mňa je to stereotyp, len robota a domov, robotu má manuálnu a takú, že aj keď sa rozprávame tak sa nepozeráme ani tak na seba ale na robotu, a doma len sedím pri počítači aj by som šiel von ale už ani nemám s kým kamarát čo som mnou chodil von tak sa už presťahoval a našiel si babu tak už aj keby chce tak sa mu nedá.
a keď príde ku nám návšteva musím zdrhnúť, niečo si vymyslieť, naši si už myslia, že som čistý debil, prosto nejde to ak sa mám rozprávať s 2 ľudmi a viac tak koniec....... u psychiatra som bol, 6 rokov tam chodil vymenil 20-30 liekov a nepomohli žiadne. u psychologičiek som bol 3 . prvá mi nerozumela... druhá ma poslala ku psychiatrovi, že aby sme mohli pracovať musím sa zotaviť z depresie a tretia ma poslala k špecialistom 300km odo mňa

dida112

Ľudiaa :) vôbec v tom nie ste sami.. u mňa to bolo najhoršie od príchodu na strednú.. sama som si to najskôr nevšímala, začali ma na to upozorňovať ľudia - Čo si taká červená? Čo sa hanbíš? a podobné nenávidené otázky.. potom som si to už uvedomovať začala a cítila som normálne návaly horúčavy, bývala som tak červená že na mňa všetci pozerali s otvorenými ústami a pýtali sa čo to. A tak boli dni kedy som sa kvôli tomu úplne vyhýbala ľuďom. Spolužiaci ma niekedy volali rajčina, poznali ma podľa mojej farby. Myslela som si že na svete neexistuje nikto kto by sa cítil ako ja, nikto kto by mal také problémy v spoločnosti. Nemohla som sa rozprávať s viac ako 1 človekom naraz a podobne, odpovede pred tabulou boli moja nočná mora a chystala somsa na sociálnu smrť už mesiac dopredu. Teraz mám 18 a musím povedať že sa to u dosť zlepšilo, hlavne ako som zmenila školu. Keď zmeníte prostredie, verte mi, budete sa veľmi snažiť aby ste neurobili rovnaký zlý dojem ako v tom prostredí preftým. A to vás bude nútiť sa vážne kontrolovať, síce to nebude ľahlé ale keď sa budete snažiť správať sebavedome a nahovoríte si to, tak to bude stale ľahšie. Zhlboka dýchať myslieť na to čo hovoríte a nie na to ako pri tom vyzeráte :) občas s tým mám stále problémy, ale je to o moc lepšie a musím povedať že keď sa to naučíte kontrolovať život bude ľahší a vy si nájdete iné problémy, toto už bude len veľmi občasné :) niekedy sa snažím to zadržiavať na verejnosti na toľko že keď som potom sama a môžem to vypustiť tak to aj spravím a úplme cítim tú horúčavosť.. nesmiete sa cítiť ako obete, ale sa s tým snažte poprát :) DÁ SA TO :) veľa šťastia všetkým!!!

132465

No tak začalo sa to keď som mal 15 rokov (teraz mám 27) chodil som na strednú, kde sme boli samý chalani a po pol roku som stretol spolužiačku zo základnej a začali sa vyprávať ako za starých čias a zrazu som sa začal červenať, som to nečakal, čo to zrazu ide na mňa a potom sa to rozširovalo postupne 3 roky, začal som sa červenať aj pri odpovediach a nakoniec aj pri rozhovore s 2 ľudmi a viac, jednotlivca ešte znesiem.
Tak na vysokú som nešiel a šiel som hneď robiť manuálne
A premýšľam dosť o veciach, často som aj taký zamyslený, asi keď sa nemám komu vyrozprávať tak premýšľam sám.
V živote ma nebaví asi nič čo robím, ale tak šport by ma bavil(tam nemusím rozprávať a nečervenám sa)
A unavený sa cítim skoro stále, dokonca aj keď celý deň nemusím nič robiť a hlava ma bolí každý deň, nie nonstop ale také 2-4 hodiny vždy.
A áno ľahko sa na niekoho urazím ale toto sa dá vekom brať už z rezervou.

Cliattsi

132465

napíš viac o sebe, zaujímalo by ma. či premýšľaš veľa o veciach a koľko máš rokov
čo ťa baví v živote? cítiš sa unavený? ľahko sa na niekoho urazíš? viem, že sú to čudné otázky, ale skús .-)

132465

s touto fobiou sa nedá nič, ani ísť ďalej študovať, pracovať sa dá len niekde kde nie sú ľudia a nájsť si babu to je taktiež nemožné, kamarátstva len obmedzené až napokon žiadne

132465

je tu niekto kto má socialnu fobiu a červená sa pri osobnom kontakte s ľudmi?
ja sa už liečim 6 rokov a nezaberá nič

karolinka122

neviem, kde konkretne a pred kym mas tendenciu zcervenat, ale skus napr. pred tymi ludmi si z toho , ked citis, ze to na teba ide a ze budes mat trapas povedat hned, ze no, zasa som sa dostala do rozpakov, uz citim, ze cerveniem a uvidis, ze postupne ak toto budes vraviet nahlas ta to uplne prejde a zachvat ani nepride...