Zdravím Vás,
Tento príspevok píšem z mojej osobnej potreby podeliť sa o moje myšlienky s ľudmi ktorý už zažili môj stav alebo vedia pomócť.
Mám 19 rokov a každým dňom strácam chuť žiť a pomýšľam na tým najhorším. Ide o to že mám strašne nízke sebavedomie (5 rokov bojujem s akné skúsil som už skoro všetko no bezvýsledne) a som veľmi málo komunikatívny (dokonca aj na rodinných stretnutiach som utiahnutý). Veci ktoré ma v minulosti bavili ma už nebavia. Mám len jedného kamaráta a to je môj brat...O dievčatách ani nehovorím ešte som nikdy žiadnu nemal (aj sa snažím ,kým si píšeme cez net tak je všetko ok no akonáhle idem s nejakou von viazne to pri komunikácií a už si potom nepíšeme tak to dopadlo vždy) Únik z reality som našiel v pc pri ktorom som zabil niekoľko rokov mladosti..Dokonca som na tom tak zle že ani do prázdneho obchodu nejdem aby na mne nebola pozornosť. Fakt už ma nebaví žiť ani budúcnosť si neviem predstaviť čo by som robil.
Možno si poviete že som tragéd čo sa len sťažuje no ja sa naozaj snažím nájsť zmysel života no za posledné roky som ho neobjavil :(
ĎAKUJEM tým čo si to prečítali až dokonca
Stratil som chuť žiť...
Daryl,si sikuliak,ze to takto zvladas,aj ked to mas nie prijemne..... hmmm
a co si chxel studovat?
Mám 23, žiadných kamarátov, žiadne dievča. Hobby akurat PC, filmy, serialy, obcas kniha, bike. A ešte k tomu študujem to čo ma nebaví. Kvoli chorobe, ktora ma zasiahla pred par rokmi som nemohol studovat to co som chcel :(
Pozri sa Lukas zivot vzdy stoji zit a byt jeho sucastou :-) si mlady,neprezil si este kopes zaujimavych veci,udalosti,ktore na teba cakaju.... nevesaj hlavu. Aj ked,chapem tvohe problemy s pletou. Je to neorijemne,ale musis sa s tym naucit zit! Si krasny a vynimocny clovek... :-) Vies jedno prislovie hovori, ZE VELKOST CLOVEKA NIE JE V TOM CI MA TRI VYSOKE SKOLY,BOHATSTVO A KRASU,ale to akym zivotom zije... preto netrap sa nad tym ako vyzeras,dolezite je tvoje vnutro,aky si,toho ludia si bajviac cenia. Maj sa rad :-) Premyslaj o sebe v dobrom. Urcite si najdes dievca,len musis najprv zapracovat ba sebe ty :-) nevzdavaj sa :-)
žabiak111, guľka do hlavy nespasí ale zabije. a samovražda je predsa zvytočná, zbabelá a druhým prináša smútok.
Zlatko, ako vidíš z ohlasov, nie si sám. Asi ťa nepoteší, keď ti poviem, že podľa veku by si mohol byť môj syn, ale podobné problémy mali mladí aj za mojich "mladých čias", mňa nevynímajúc. Pre mňa osobne boli záchytným bodom texty niektorých dobových piesní - napríklad Peter Nagy ...a píš si tajne básničky, čo otvárajú zreničky a vravia hlasom zvnútra ... A tak som si začala písať básničky, v ktorých som ventilovala vnútorné napätie. Len tak, pre seba. Alebo už neviem kto spieval ... a pochopil, že stane se jen to, co udělá... Pokiaľ ide o to sebavedomie - prepracovala som sa k poznaniu, že tu nie som preto, aby som sa páčila druhým, alebo aby ma mali všetci radi. Pokiaľ nerobím niečo v rozpore s vlastným svedomím, absolútne mi nezáleží na tom, čo si myslia ostatní. A neveril by si, ako to niektorých priťahuje. Takže nesnaž sa byť niekým, o kom si myslíš, že by sa páčil okoliu. Zostaň sám sebou. Zmyslom života je prežiť ho najlepšie ako vieš - každú chvíľu tu a teraz. A hlavne neurob žiadnu somarinu. Ešte sa sem za tebou prídem pozrieť. Pa.
so mnou sa to takto ťahá od základnej. vlastne ani vtedy som nebol zrovna obklopený ľuďmi. teraz mi ťahá na 23 a všetko je viac-menej rovnaké, akurát sa trochu zmenil stereotyp. predtým to bola škola-domov, teraz je to práca-domov.
fipo1111 - dumaním som prišiel na to že ľudský život ako taký zmysel nemá, akurát väčšina ľudí si rada vymýšľa cieľ svojho malého sveta, ktorý nakoniec zmizne spolu s človekom. môže síce po sebe zanechať pár stôp ak sa posnaží, ale o nejaký čas sa aj na to zabudne. načo sa teda snažiť, keď to aj tak všetko raz pominie?
Mne je vonku IBA smutno, dokonca viac, nez vnutri, lebo sa tomu smutku tam nemozem az tak oddat a neulavi sa mi, ked sa riadne nevyplacem.
No čo, ani sa nenazdáte a život rýchlo ubehne.Zostarnete a umrete a potom už hádam budete mať večný pokoj.Treba si chvíľu počkať a smrť si pre vás príde sama.Netreba jej "ísť oproti".Len trocha trpezlivosti.
chalani držte sa! treba chodiť von, do prírody. Mne občas hlavne to pomáha.
Ahoj, ja tento stav zazivam opakovane v priebehu 14-tich rokov, pricom mi to zacalo priblizne v tvojom veku. Nemam ziadne kamaratky ani nic, obcas sa mi "podari" najst blizsku dusu s ktorou sa da co-to zdielat, ale po par tyzdnoch ci mesiacoch sa to opat vrati do tejto fazy. Proste potrebujem ku komusi inklinovat a ked niet na svete ani jedinej blizkej bytosti, mavam tiez taketo navaly zufalstva. Aj dnes placem na etapy. Zacinam byt zavisla na zoznamkach, kde "otravujem" ludi v zmysle prehodenia aspon zopar slov, ze mozno najdem kohosi blizkeho, ale viem, ze aj ked najdem, bude to trvat len chvilinku a mozno sa to nestihne ani preklopit do reality.(z tej virtuality)Nemam nic a nikoho, citim sa sama na absolutne vsetkych frontoch svojho zivota a nevladzem s tym nic, okrem teda otravovania cudzich ludi v snahe najst aspon jedneho, pricom viem, ze i tak nie som schopna nic viac rozvijat nakolko som absolutny amater. Akoby som nebola schopna nic s nikym vytvarat a ani nikto so mnou a ak ano, tak len na maly zlomok sekundy (v rozpati par dni ci tyzdnov).
