Ahojte!
Zvykla som si sem písať, aby sa mi uľavilo. Zatiaľ ste mi vždy pomohli, tak píšem znova :).
Som v skúškovom. A ako každé skúškové i teraz ma chytajú depresie. Keď zostanem sama v izbe, aby som sa učila, tak mi idú slzy do očí. Nestáva sa to pravidelne. Takže neviem či to je tým, že je večer, bo si všímam, že navečer ked sa mám ísť učiť, tak sa musím hodku, dve premáhať najprv, prečítať nejaké články o šťastí, vyplakať a až potom sa donútim učiť a ide to.
Teraz som znova v takom rozpoložení. Cítim sa sama. Pritom viem, že mama sa o mňa zaujíma, stará sa o moje šťastie, a tiež aj priateľ mi je nesmierna opora. Dáva mi dostatočne najavo svoju lásku ku mne. A ja i tak padám do depresií.
Miesto toho, žeby som sa vschopila. Len sa učila s vedomím, že toto obdobie prejde, a bude znova dobre.
No, teraz ako som to dala z časti zo seba von, už sa mi troch aj uľavilo. Už necítim takú úzkosť. A už sa asi aj učiť v klude idem :).
Ale vidíte? toto čo mám za stavy? najprv preplačem, cítim samotu, koniec šťastia, depresie a potom ked si poplačem, posťažujem, tuto vypíšem sa, tak ma to aj prejde....neeeeechcem toto zažívať :(
Prečo som neni šťastná
tak ja sa tiez postazujem:) som piatacka ale kolko som sa ja cez skuskove narevala-este aj dnes napriklad(mama ma musela zobrat na prechadzku), len ja mam problem sa ucit a pri tom tak velmi sa to chcem naucit...asi som uz vyhorena. Niekedy mi pomozu prejst tahaky,niekedy stastie alebo nahoda a takto nejak som preplavala az do piataku. Ta skola mi absolutne nic nedala. Aj statnice som mala opravne, teraz v letnom mam prenos jedneho predmetu, nechcem na to ani mysliet co a ako bude...Bola som aj u psychiatra(pred Bc.statnicami), dal lieky na uzkost a vybavene :D ale uz ich neberiem lebo podla neho som sa nevedela ucit kvoli uzkosti, co nie je pravda, takze zbytocne cpat to do seba nebudem...inak som skole "vdacna" za kruhy pod ocami a skrateniu zivota min.o desat rokov zo vsetkych stresov. Keby mozem vratit cas, nejdem na gympel ani na VS a dnes by som uz bola v psychickej pohode.
Takze da sa to zvladnut,som toho prikladom aj ked za aku cenu....
uff..ja som na tom presne tak isto.. a to som prváčka :( a tiež sa cítim sama ja ked viem že mam oporu z každej strany.. :(
ale však to je uplne jesno aká škola...mňa to proste ubíja.
Teda ok, možno to neni uplne jedno že aká škola. Na ľahkej by som mala menej stresov, ale aj tak to nie je podstata
No, ani mňa nebaví učiť sa. Ak sa môžem spýtať, aký obor sa učíš, že je to také smutné? :D
