nikdy som si nemyslela ze nebudem mat preco zit...bola som normalna baba az kym som nezacaLA S NEVINNOU DIETKOU.. a odratu sa moj zivot tocil len o vahe, mierach, tuku, dietach...mala som jediny ciel v zivote uz od 12tich-dosiahnut dake sproste cislo na vahe a bola som stastna ak oblcha aj v zrkadle som sa videla ako normalna stihla baba ale rodina do mna pindala kym som nepribrala...toto mi sposobuje depresie stake ken diety, cvicenie, prezieranie, obcas vracaniem orehanadla, depresie ked to asse nevyslo schudnut, este vecsie depresie ked som pribrlala, stastie ked som schudla, je to zacarovany kruh, kazde rano sa vazim, meriam si tuk tukomerom, meriam si miery, nic nechudnem, chytam depky, zapisujem kazde jedlo a vecer ma to depta ked vidim kolko som tho zase pojedla uz fakt nevladzem rozmyslam ze si to hodim a bude koniec mojho trapenia ale bojim sa ako by moja rodina zila bezomna a bojim sa ze moja dusa pojde do zatratenia alebo este horsie perezijem to a skoncim v cvokasrni, daju mi zase elektrosoky a prtiberiem dalsich 20kil a budem uz potom fakt jak sumo hrozne sa bojim kazdeho kila naviac, ked orberiem aj keby sto grsmov hned si musim poistit postavu schudnutimm dvojnasobku...len vtedy som s ista lze sa drzim a ze raz budem aspon stihla ked uz nie chuda...prajem si aby to skoncilo bud anorexia alebo rovno cely moj zivot...neviem zit bez diet, vazenia, úremeriavania sa, ohmatavania si spekov a nariekania ze mi treba esdte schudnut...prajem si nech uz je tomu koniec... co mam spravit aby som s tym prestala? prosim poradte lebo ja uz takto dalej zit nevladzem...a radikalnych rieseni ak naprikkald psychina sa bojim, tam uz ist nechcem, zazila som si tam svoje a bolo to utrpenie fakt...nemam dovod tu este byt..anorexia sa ma drzi a nepusta ma...myslim, ze rezignacia je nalepsia volba...budem slobodna a nikomu uz nebudem na obtiaz...
Nenavidim zivot, chcem uz umriet
boze stala sa mi hrozna trapna vec...bola som si vypit a zistila som ze som si doma zabudla cigy...a nechcela som s kupit cely balik zase tak ze vypytam od dakoho akurat iśla ta banda okolo.. ja, vypytam, nyvpytam?a vypytala som a oni sa zacali rehunat jak kone dosla tam mama ktora ma sledovala a povedlala nech idem domov ze doma mam cigy ze naco pytam ale ja som nechcela ist ze ,,noc je este mlada" tak som isla do baru, kupila som si cigy a dala som si este sodu na sekeru a bola tam mamina kolegina a ona po mne cumela jak tela na new vrata a ja som uz otvarala usta ze daoc poviem ale odislaa´a potom ja ze idem domov a normalne som si myslela ze ma mama sleduje ze kade idem domov a trepala potom kraviny ze kde so bola a tak a mne to AZ VTEDY DOCVAKLO ZE ONA BOLA DOMA KYM SOM BOLA V BARE:D:D ale tie kroky a to setko normalne mi to nedoslo, ze keby chce, dojde za mnou ze si vie zistit kde som od kolegineky ale ja som fakticky mala paranoe ze ma sleduje to uz bud mi tak pomasli mysli alebo mi ten chlast stupol do hlavy:D:D:D
wwrubrike.org
Odporúčam kn Mladí ľudia sa pýtajú. Praktické odpovede1kniha ale aj druhá kniha dajú sa stiahnuť v PDF
v rubrike Tvoje pocity a potreby
ja Ťa určite podporím, lady
Presne tak ako ti poradila ta kamoška ,,maj svoj styl, svoj nazor, svoju pravdu, tie ti nik nevezme lebo su len tvoje."
Buď sama sebe kritikom a nastav si také mieritko aby si bola schopná zvládať svoj život.
Ak chceš aby sa ti to podarilo, nesmieš sa trápiť nad názormi iných. Radšej nimi pohŕdaj ako by si sa mala zabiť kvôli ich uspokojeniu.
Určite sa ti to podarí, verím tomu. :)
snad jej tie kecy neverite, ved si vymysla, klame az sa prasi
ja si ta pamatam bella:)no to iste mi pise moja ,,druha mama" miriam teraz cez FB a naozaj mi je trocha lepsie...konecne som dostala tie odpovede na otazky ktore mi nikto nikdy nepovedal...uz chapem co tym kamoska zo isdliska myslela ked hovorila ze ,,maj svoj styl, svoj nazor, svoju pravdu, tie ti nik nevezme lebo su len tvoje"...budem sa snazit robit veci pre radost a nie pre nejake cisla na krajcirskom metri alebo na vahe...prosim vas, budete ma v tom podporovat aspon niekto?este sa stale trochu bojim ze to krachne...
tak kľudne zjedz na raňajky tú nutelu. Ostatné jedlá kontroluj ale netráp sa kvôli raňajkám. Tak sem môžeš napísať, o koľko si pribrala, keď sa na druhý deň zvážiš. Určite to budú len gramy. To ti nemôže ublížiť.
Maj v paži kto si co o tebe myslí alebo hovori. Chovaj sa tak, aby si sa TY cítila dobre. Každý den si opakuj, že si skvela, milá, krasna bytost a máš sa rada.
lady, ty vôbec ale vôbec nemusíš nikomu nič vysvetľovať, ani ísť s ním do konfrontácie a ako píšeš zavrieť mu hubu. Neviem, kto ťa podozrieval z tehotenstva (či rodina či kamaráti), ale ty sa nemusíš nikomu spovedať ani nikomu nič dokazovať. Ja viem, že je to ťažko takto brať, tiež som veľmi dlho žila v strachu z toho, žeby si druhí niečo zlé o mne mysleli. Ale teraz viem, že to bolo hlúpe. Čo si o mne myslia iní ľudia, je ich problém. Ja viem, aká je pravda. Ak by si začali zo mňa kvôli nejakému ich výmyslu uťahovať, nebolo by mi to jedno, ale vedela by som, že ich názor nemám šancu zmeniť, lebo si môžu myslieť čo chcú, rovnako ako ja si môžem o nich myslieť, čo chcem a oni to neovplyvnia. Tak to je a je v konečnom dôsledku zbytočné sa kvôli tomu trápiť. Ak by si mysleli, že som tehotná, tak by som vedela, že po čase by vysvitlo, že tehotná nie som, lebo tehotenstvo sa končí pôrodom a k tomu by pravdaže nedošlo...
Skús ešte vydržať a o samovražde a zatratení nerozmýšľaj. Ježiš ťa miluje a jeho láska znamená oveľa viac ako láska tvojej mamy či neláska niekoho iného. Raz ti zotrie všetky slzy z tvojej tváre. Len neurob nejakú hlúposť. Rada by som ti nejako pomohla, možno len takto virtuálne, ak by si chcela. Som bella12.
ked to je v tom ze ja by som pojedla aj slona ked sa nekontrolujem...ja mam sklony k velkej pazravosti..asi koli tomu ze som si presla aj bulimiouteda jej kratkou pepizodou...doakzem na psoedenie zjest aj celu nutellu...a potom sa zvysok dna len trapim ze som urcite pribrala a rano sa presvedcim o tom ze hej...alebo ze na vahe bud schudnem alebo sa nepohne ale prércento tuku stupa to ma vie hrozne nasrat
