Strach o mamu

Možnosti

Príspevok v téme: Strach o mamu

LadyOpium

08.01.2014 15:05:49

mozno sa vam to bude zdat trapne ale...totiz sa bojim o moju mamu ked aj nieka ide sa bojim ci ju niekto neprepadol alebo ci si niekde nevytka napriklad nohu alebo ci neodpadla alebo ci nespadla niekde a nelezi tam so zlomeninou alebo nieco...hocico a pozom ma chytaju uzkosti

asi niesom normalna... strasne sa bojim, ze sa mojej mame nieco stane, neviem si pomoct ale stale musim mat o nu starosti a zdy sa to este prehlbi ked mi povie ze jej nieco je vtedy som od strachu cea bez seba a chyta ma zufalstvo

pritom je moja mama zdrava aj dusevne aj fyzicky no ked ju co len trochu pobolieva hlava alebo trochu prechladne hned sa zacnem o nu bat a niekedy si dokonca predstavujem ze ked ju po taych 25-30 rokoch mozno najdem nedajboze mrtvu v posteli ze sa zabijem aj ja

myslite ze to moze byt daco vazne?myslim so mnou lebo nemam okkrem nej nikoho uz vsetci sa mi koli promlemom co mala so mnou otocili chrbtom, neviem si predstavit, ze budem mat povedzme 50rokov a budem zit bez nej..............to radsej by som isla na ten ony svet aj s nou

LadyOpium

08.01.2014 16:18:25

no teraz som objednana na dvadsiateho stvrteho tak mi drzkaj palceky aby som to zo seba vypotila:))
inak budem dalsie tri tyzdne dusit to vsebe..uz musim ist...keby nieco, napis mi na rothmajerova.denisa@gmail.com

dennis

08.01.2014 15:48:46

A to je presne to, o čom som písal. Tvoje, dá sa povedať, prehnané obavy spôsobilo niečo v minulosti, čo ti zanechalo v tvojej duši túto stopu. Treba to odhaliť a v neposlednom prípade musíš pochopiť samu seba, týmto si odpustíš. Je dobré, že chodíš k psychologičke, ale musíš je dôverovať a zveriť sa jej s tým, čo ťa trápi, ona ti pomôže odhaliť prapríčinu tohto problému a potom to bude len na tebe, ako sa s tým vysporiadaš. Zbytočne to v sebe dusíš, potrebuješ sa o tom s niekym porozprávať.

LadyOpium

08.01.2014 15:27:13

mam 19...mam psychologicku, ale hanbim sa jej to povedat...tolko veci som prezila a nakoniec sa priznam ze sa pri mame spravam ako decko soplave????pride mi to trochu detinske a asi zo tsk vnimas aj mama...teraz mam dokonca niekedy pocit ze ked si chcem k nej sadnut, pritulit sak nej a pokecat o dacom, tak ze uz ju trochu aj otravujem...neviem, mozno si mysli ze 19rocna baba by mala behat za chlapmi as nie sedet pri maminej sukni ale ona je moj jediny blizky clovek

dennis

08.01.2014 15:12:57

Medzi tebou a mamou je, zdá sa, veľmi silné puto. Nenapísala si, koľko máš rokov, takže netuším, či si ešte dospievajúca, alebo si dospelá, či nebodaj zrelá žena.
Je pozitívne, že človek má niekedy strach, ale nemusíš sa o svoju mamu obávať a neber si až tak k srdcu jej trápenia.
Toto všetko, čo sa u teba deje, má nejaký prapôvod v tvojej minulosti. Možno si to uvedomuješ, možno nie, možno si to pamätáš, možno ani to nie. Ale niečo v tebe zanechalo túto stopu, mohla to byť akákoľvek trauma, negatívna situácia, nejaký intenzívny zážitok, čokoľvek. Skús to v sebe hľadať. Skús sa s tvojou mamou porozprávať o minulosti a skúste odhaliť akúkoľvek situáciu, ktorá mohla v tebe zanechať túto stopu. Prípadne skús psychológa (nie psychiatra), alebo hypnoterapeuta. Pomôžu ti tiež v hľadaní a spoznaní prapríčiny a potom bude len na tebe, ako sa s tým vysporiadaš.

Veľa šťastia.