Neviem komunikovať s ľudmi

Príspevok v téme: Neviem komunikovať s ľudmi
Patinka

Ahojte, mám vážny problém neviem rozprávať s cudzími ľuďmi, s najbližšími kamaratkami a rodinou najbližšou viem, ale tak s cudzími neviem zo seba vypľuvnuť ani slovo, neviem na čo naviazať reč, netuším aku otázku sa opýtať a keď už sa niečo opýtam po 2 hodinovom premýšľani tak ten človek mi ani neodpovedá ako by ma nevidel, neviem či preto lebo to hovorim neisto a slabším hlasom nie krikom, no netuším ako to zmeniť, a keď sa snažím odpovedať sa zakoktám a vyzerám ako blbec ktorí nevie rozprávať.
Väčšina vraví nájdi v sebe problem prečo taká si, preto to tak je.. ale keĎ to je preto že taká som čo mám so sebou urobiť.. Netuším čo so sebou, a keď to vysvetľuje mojej mame nerozumie ma, nechápe mi ani slovo.. :/

Pomôže mi tu niekto ?

backspace1

skus proste nejak napodobnovat ludi ktorym to ide. sposob ako formuluju vety, obsah o com hovoria, ako sa tvaria, ako hlasno sa vyjadruju, ako sa pohybuju, ako sa pytaju, zoznamuju,... niektore tie vzorce sa dost opakuju, napr. pozerat sa do oci, jasne artikulovat a tak aby ta bolo normalne pocut, vety formulovat priamo bez zbytocnych omacok, neposobit roztrzito, uponahlane a v psychickej nepohode a to sa tyka ci uz hlasu, slov, pohybu, gestikulacie, atd, proste akekolvek prejavy neistoty a nepohodlia v tvojom spravani su zo strany druhych ludi brane akosi negativne alebo tak nejak. a najlepsie co mozes spravit je naucit sa nieco o humore, o tom co pripada ludom usmevne, vtipne, zabavne, co ich potesi atd... ludia ktori su vtipni (ale nie smiesni) su vzdy velmi oblubeni aj ked maju inak zlu povahu, ale ta vtipnost a schopnost druhych pobavit/rozosmiat to vzdy nejak prevysuje. takze ak ti na tom velmi zalezi skus proste imitovat urcite taketo pozitivne vnimane vzorce spravania ktore mozes odpozorovat na nejakych oblubenych ludoch a tak.. do urcitej miery sa to da normalne natrenovat ako hocico ine

joan

mam presne ten isty problem, ked som nastupila na strednu tak mi trvalo 2 mesiace, kym som aspon s kazdym spoluziakom prehovorila vetu, a to nas bolo 20, v autobuse bud stojim alebo sedim daleko od ludi, lebo keby sa ma nieco opýtali neviem reagovat,ked sa mi niekto prihovori tak moje odpovede su len kyvani ehlavou, hmmm, no a podobne, sestre som vravela že ako sa ona naucila komunikovat s ludmi, pracuje ako predajce(uspesne) tak ma vysmiala ci zijem v jaskyni a lovim mamuty že to neviem, ked mam prejst v meste okolo väcsej skupinky ludi tak idem radsej inou cestou, napriklad v skole ked niecomu nerozumiem tak sa hanbim opýtat, raz som nasla odvahu a som sa opýtala, 2 minutove ticho, ucitel na mna ze co chcem spolužiaci tak isto trapas totalny. neviem co s tým robit. dufam ze sa tu objavi par rad, ale aspon viem ze niesom sama.

irra

ja ti síce nepomôžem, ale musím ti povedať, že v tom nie si sama. ja mám podobný, alebo možno aj rovnaký problém - vôbec neviem komunikovať. cítim sa ako mimozemšťan, ako keby som medzi ľuďmi ani nevyrastala. neviem o čom sa s ľuďmi rozprávať, hlavne cudzími, a keď aj viem, často to neviem sformulovať do slov alebo mi to dlho trvá. a s týmto hendikepom je život ťažký. kiež by sa s tým dalo dačo urobiť :(