Ahoj prosím ,potrebovala by som poradiť. Chcela by som zistiť čo mi je, lebo nedokážem sa normálne stravovať. Pohybujem sa v začarovanom kruhu už asi tri roky. Fáza prejedania a hladovania...Niekedy celý deň nič nejem a potom sa následne strašne prejem,nezvraciam-mám z toho strach, ale občas keď sa prejem, dám si preháňadlá...mám z toho strašné výčitky a som zo seba znechutená, nenávidím svoje telo a som znechutená zo svojej váhy, neustále myslím na jedlo a dosť sa ho bojím, neviem sa najesť bez výčitiek...preto by som chcela vedieť čo mi je ,anorexiu nemám a bulímiu asi tiež nie, keďže nezvraciam, prosím vedeli by ste mi poradiť? Už ma to nebaví , som z toho unavená ...ďakujem
Mám bulímiu?
lala258
vicky_025
myslím že ani tak nie je podstatné či máš bulímiu alebo nie.
aj keby si ju nemala, problém ktorý máš s jedlom je dosť závažný.
ale cez jednorázový komentár v diskusii ti nikto nejak významne nepomôže, lebo ani nemôže. nie je žiadna čarovná formulka. ty jediná si môžeš skutočne pomôcť.
v prvom rade si musíš uvedomiť, čo to spustilo. kvôli čomu problémy s jedlom nastali. čo ťa núti tak nenávidieť vlastné telo a podobne.
skús na chvíľu nemyslieť na jedlo, jedlo nie je ten problém.
za niečo trestáš samu seba hladovaním. jedlo si často spájame s láskou. odopieranie si jedla značí niekedy aj to, že sa cítime byť nehodní lásky.
a následne zaplňuješ to prázdne miesto v sebe, ktoré ale jedlom nezaplníš nikdy.
nymphvamp
ahojte ja som od 2009 roku závislá na prejednaní a vracaní , mala som obdobie keď som jedla normálne ale potom som zase tieto vianoce začala naschvál vracať a to všetko len preto, že som sa večer odmerala v páse a tam som mala o niečo viac ako ráno a hneď už aj som letela na záchod vracať už je tomu asi 9 dní a neviem s tým prestať, som zúfalá zo seba, viem, že sa už nikdy nevyliečim a preto aj rezignujem a keď ma dajú potom zas na liečenie je to stále horšie, lebo ma tam nútia jesť a oni nevedia pochopiť jedno, že chcem byť štíhla a to je môj sen už strašne dlho, ja chudnem približne od roku 2007, mimochodom mám 19 rokov...bola som aj na liečení pre anorexiu, ale iba raz potom som chodila už len pre bulímiu na liečenia, ale oni ma tam len zatvárali na oddelení s ostatnými pacientmi, aby sme nechodili vracať, žiaden psychológ, len terapie na ktorých striháš molitan celé dni a občas zbehneš do telocvične a tam sa len nudíš pri autogénnom tréningu, toto má byť akože liečenie?keby nám aspoň dali dáke skupinové terapie, a nie stále že len molitan striháme a plníme s ním vankúše čo sami ušijeme a koľkí ani nevedia šiť tak nič nerobia...alebo keby nám aspoň platili za to...také liečenie môžem osrať už som tam bola asi dokopy 6x a už sa tam ani nevrátim nikdy je to o hovne to sa radšej nebudem liečiť vôbec
