Tipujem, že dostanem samé nenávistné a negatívne komentáre; ale moja aktuálna situácia ma dohnala aj na takéto fóra...
V poslednej dobe prechádzam obdobím, keď o sebe často pochybujem, som plačlivá, laicky \"mám depku\" (ak medzi príznaky môžem rátať dlhodobú zlú náladu, nechuť k práci, nechuť k voľnočasovým aktivitám, nechuť do jedla, neopúšťanie bytu, prerušený kontakt s ľudmi,...) a všeobecne mám pocit, že som vo svojom živote všetko pokazila a tie chyby sa mi zúročili teraz. Nikoho neobviňujem, myslím si, že si za všetko môžem sama a pochybujem o nejakom zvrate typu \"mysli pozitívne, buď milá k ľuďom,...\".
Vždy som na ľuďoch odcudzovala niektoré charakterové vlastnosti a návyky, ktoré by som sama sebe nikdy neodpustila (branie drog, nezodpovednosť, egoizmus, arogancia, ľahostajnosť voči životu, pokrytectvo, manipulácia,...\". Problém je, že na dosť veľa mojich známych som tieto vlastnosti našla a nemohla som sa s nimi zžiť. Hovorím známi, lebo už to nie sú moji priatelia, ani kamaráti...Pokazila som si s nimi vzťahy, lebo som otvorene vyjadrila protest voči ich chovaniu...áno, vďaka tomuto som sama. Nemám nikoho, komu by som mohla dôverovať, s kým by som išla von. Sama si to uvedomujem, ale predsalen sa to horšie počuje od iných. A hoci moje úmysly boli podľa mňa najlepšie, začínam mať pocit, že to ja som ten zlý človek, keďže tí ostatní boli vždy vyzdvihovaní ako úžasné osobnosti a jasne, že som sama voči prevahe, tak asi je chyba iba v jednej osobe.
V živote som nič nedosiahla, mám nanič prácu, alebo ju nemám...nedokončila som si vzdelanie až tam, kde som chcela...mám partnera a viem, že jeho rodina ma neznáša; ani ho nedokážem naplno ľúbiť, keď viem, že ma asi nenávidí, lebo som aká som...lebo mu neviem dať, čo by chcel.
Dospela som do štádia, že som začala uvažovať nad tým, že všetkým bude na svete lepšie bezo mňa. Zamýšľala som sa nad samovraždou, aj keď viem, že je to zbabelý útek a mala by som si to všetko odtrpieť.
Myslím si, že svet by bol bezo mňa lepší a ak by som aj mala žiť a trpieť, tak osamote a preč od všetkých, ktorí ma poznajú.
Chcela by som len nezainteresovaní názor. Či je môje zmýšľanie oprávnené... Či si myslíte, že je nejaké normálne východisko okrem toho, čo som vybrala ja...
Ďakujem.