Parazitofóbia

Moja matka má 58 rokov, žije sama z vlastnej vôle, neznesie pri sebe nikoho. Je veľmi konfliktná a všade kam príde spôsobí nejaký problém. Asi štyri roky presviedča celú rodinu aj lekárov, že má svrab. Škriabe si miesta na tele, do krvi, vytrháva si vlasy, má na temene riedke miesta, nosí sponky, aby to nebolo vidieť. Bola hospitalizovaná na vlastnú žiadosť na kožnom, ale po dvoch dňoch na reverz odchádzala s tým, že sa jej nevenujú a neveria jej, len ju natierajú vodičkami a toto jej problém nevyrieši. Stále ju všetko svrbí a vkuse perie veci s tým, že už aj tam sa svrab dostal ( periny, návliečky, koberce, všetko), alebo ich rovno vyhadzuje.Na kožnom je kadžý druhý týždeň, vypytuje si rôzne telové mlieka a maste, myslím, že lekárka už rezignovala a predpisuje jej to, aby od nej mala pokoj, lebo keby jej to nedala, tak jej tam bude robiť scény, že s ňou nič nerobia a ju všetko svrbí...takto sa jej do 5 minút vždy zbaví....ihlou si "naháňala" chrobáka pod kožou, lebo ho "videla".
Momentálne si začala vymýšľať, že jej píše suseda maily (niktorá na ňu mail nemá, s nikým vo vchode sa nerozpráva, lebo vraj všetci sú "divní", o každom vie 10 minút rozprávať aký je nevychovaný a nenormálny), vraj jej niekto píše, že vo vedľajšom vchode sa vyskytli ploštice. Hystericky nám telefonuje denne, že čo bude robiť, ako bude žiť, že ľudia sa z toho dokážu aj zblázniť, že sa obesia, lebo si nevedia pomôcť , keď ich celé noci niečo štípe. Keď sa ju snažíme ukľudniť, že nech robí paniku až kým nejakú doma nájde, tak nás nepočúva, stále dookola opakuje, ako bude žiť....že si z nej robíme srandu. Všetci sme z toho unavení, namiesto babky, ktorá by nám pomáhala a venovala sa vnúčatám, máme na krku tieto stresy, ničomu inému sa nevenuje, ani sa nás nespýta ako sa máme, len stále dookola vraví ....ja ja ja...čo budem robiť ja....a vy sa mi vysmievate, ale všetko to je pravda.Pracuje na dosť vysokom poste s ľuďmi, ale všetkých nenávidí.
Keď som minulý rok volala do nemocnice lekárke, ktorá ju prepúšťala tvrdila mi, že nič nemá, že by mala navštíviť psychológa. No moja matka tvrdila, že toho chrobáka videli pod mikroskopom a uznali v nemocnici, že ho má. Takže nás zámerne klame. Poraďte mi, ako sa mám k tomuto postaviť. Zavrieť dvere a nezdvíhať jej mobil? Lebo silu na žiadne rozhovory už nikto nemáme, nikto z nás nechce riešiť chrobákov, ktorí neexistujú, máme jej už plné zuby.