Od malicka som byvala vesele dievca, uplny extrovert, sangvink. Bavilo ma vela veci, venovala som sa kresleniu, tancovaniu, cvicila som, rada som varila aj pomahala mamine. V skole som bola radena vzdy do skupinky tych inteligentych ziakov. Mala som vela kamaratov a ludia ma mali celkom radi. Bola som proste stastna aj ked to nebolo zas uplne idealne.
Avsak potom prisla deviata trieda a ja som sa svet zacala pozerat nejak inak. Zacala som viac pozorovat inych ludi a riesit ich a co si oni myslia, namiesto seba. Prestala som sa ucit, prestali ma bavit veci co ma bavili a a bolo mi coraz viac vsetko jedno. Ako keby som prestavala niest zodpovednost za vlastny zivot. Coraz viac som videla svet ciernejsie a ciernejsie, uzatvarala som sa do seba stale viac a stavala som sa introvertom.
Teraz som druhacka na strednej skole, moje znamky su priemer-podpriemer. Mam vela povrchnych znamosti ale len jednu kamaratku s ktorou sa pozname uz od skolky. Nemam skutocnych kamaratov a ludia hovoria ze je so mnou nuda, ze som taka nemasta- neslana. Ja viem preco, lebo sa nedokazem otvorit a neviem byt sama sebou. Kde uslo moje skutocne stratene JA? :(
Moje dni teraz vizeraju asi takto: pridem zo skoly a som cely den za pc, a cez vikendy som doma alebo obcas idem na diskoteku ale tie ma uz nebavia tiez...
Ale dnes som si povedala STOP ! Dam stop tomuto zivotu, ja chcem byt uz STASTNA a robit to co chcem a necitit taku tu neviditelnu barieru, ktora mi brani vo vsetkom..
Klucova je vsak otazka, CO SO SEBOU ROBIT ? Ako mam zmenit pristup a odvyknut si od tej prisernej lenivosti a toho "je mi jedno" pristupu ? Chcem mat vlastnu silnu osobnost !
