Zdravím diskutujúcich :) V poslednom čase ma trápi celkom zaujímavá vec, som absolútne necitlivý k okoliu. Myslím že to začalo potom ako som sa rozišiel s priateľkou (Depku nemám, o samovražde nerozmýšľam keďže plánujem nesmrteľnosť, pokoj :D ). Dokonca si to všimli už aj moji priatelia, ktorí sa ma pýtajú prečo som taký chladný a akosi "bezcitný". Napríklad ten rozchod...ani so mnou nepohlo, zobral som to ako holý fakt. Ďalej, kamoška, veľmi dobrá btw., má problémy v rodine a naozaj potrebuje niekoho kto sa s ňou porozpráva. Ja by som aj rád, ale akosi sa k tomu neviem donútiť, proste mi je to úplne jedno. Ak sa dá teda aspoň trocha empatie natrénovať, prezraďte, budem vďačný.
Neschopnosť empatie
Si len unavený...
Rozhodne to znie zaujímavo...A možno aj pravdivo, že hej. Myslíte to tak že to proste nevnímam ?
Tiez myslim, ze ta to ranilo tak hlboko az to "pretalo nervy". A uz nic necitis.
Kde to srdce kúpim ? :D
Nightingale este trochu potrenuj a mozno dosiahnes aj zaporny level ampatie ako to je u mna :D.
Kazdy ma nejaky problem ale ludia by sa ich mali naucit riesit aj samy.
lebo nemáš srdce, choď si ho kúpiť
Aké bezpečné je nebyť empatický, že? Nič neboj, taz to príde a keď si tak dobre poplaces, veľa sa zmení. To, že ťa rozchod nechal chladným je najskôr o tom, že si ten vzťah v sebe mal už dávnejšie ukončený.
jeho vlastne rozchod nic neurobil :D a sam pise ze je bezcitny :D zlateeeee
si si isty, ze naozaj ten rozchod s tebou nepohol? alebo sa to len snazis v sebe drzat a presviedcat sam seba, ze si ok?
Si vnútorne zranený, to preto. To prejde. Nesiľ to.