Ako to je? Cesta za šťastím - hľadanie

ja verím, že človek môže cítiť pokoj a radosť aj keď okolnosti nie sú najlepšie. Viem, žijem to :)
Je to o vnútornom postoji k životu, k ľuďom. Oslobodiť sa od pýchy a egoizmu prináša radosť a slobodu.
Záleží aj ako človek to zlo vníma. Ja som sa naučila, že utrpenie nie je nepriateľ. Je to časť života, ktorá ma formuje a robí lepšou ak sa s tým vysporiadávam správne. Je to to ťažšie obdobie, ale taký je život. Cenné veci väčšinou nie sú zadarmo :)
A ľudia čo konajú zlo že sa majú dobre. No ako dobre sa majú? Materiálne? To neznamená, že majú v duši mier, lásku a pokoj. Práve možno zažívajú veľký tlak, stres, nenávisť. Kto vie.
My nevidíme do vnútra iných ľudí. Nevieme či sa majú dobre. Ja viem ako sa mám ja. A to je to jediné, čo môžem priamo ovplyvniť.
A ty to nazývaš karmou. No od rodiny si berieme ich problémy, to je prirodzené. Vyrastáme s nimi, tak sa to na nás prenáša.
Ale áno, dá sa od toho oslobodiť. Boh je živý, oslobodzuje a uzdravuje. Vlastná skúsenosť :)

zewa dakujem :)

Clovek s dlhmi je iba ako priklad, viacmenej mam na mysli cloveka ako takeho :).. ci si dokaze zivot "urobit stastnym"..: cistou myslou, vizualizaciou, meditaciami, dobrym konanim k sebe i ostatnym, ..ked pojdeme hlbsie, tak mozno ocistenim karmy, kontaktom s - nazvem to bytostami (anjeli, Boh(?),.. )

ja uz to vidim tak, ze kazdy clovek potrebuje padnut na hubu, aby si uveodmil, co je to stastie.
A dnes uz snad nie je cloveka, co by dlhy nemal, kedze zijeme vo svete materialnom a kazdy potrebuje predsa hypoteku na dom/byt, auto na lizing, alebo televizor na splatky. No viem aj to, ze aj ludia s dlhmi mozu byt stastni. Ved preto si tie dlhy robia lebo si kupuju nieco, co ich robi stastnymi. Horsie je, ked clovek je fakt chudobny a nemoze si ani tu pozicku zobrat. Len tazko povedat, ci je ten clovek chudobny lebo je lajdak a caka na pecene holuby alebo je prosty a nevie si ziskat lepsiu pracu pretoze na to jeho schopnosti nestacia. Neviem. Myslim si, ze sa da vsetko, co clovek chce. A len ten kto nechce hlada dovody preco sa to neda. Tiez to tak robim :) Materialne ma nikdy neuspokoji tak, ako pocit, ze som v dni niekomu pomohla. Ale to treba zazit, aby clovek videl aj tych, co nemaju nic, pripadne tak malo, ze vam to rve srdce. Potom to materialne prestane byt pre cloveka, co nieco ma, tak dolezite. Staci, ze muzovi prepne, vyhodi zenu s dietatom na ulicu. A zrazu nemate nic. Ani ten dom na hypoteku, ani tu postel na splatky. Mozno potom sa ukaze sila priatelstva, ked vas niekto prichyli a pomoze. No dnes su uz priatelia iba cisla na facebooku. A v reale sa vam ani nepozdravia, nieto pomozu.
Neviem sa este celkom rozhodnut, ci si zivot staviame sami alebo mame uz vopred urcenu drahu. Niekedy mam pocit, ze sa ludia na osud len vyhovaraju. Ci existuje rovnovaha v zivote? Asi nie. Ta je len po smrti :) Rob dobro, dobro sa ti vrati. To je strasna veta. Pretoze robit dobro a cakat, ze to cloveku raz niekto oplati nie je dobro, ale vypocitavost. Taky clovek bude len cakat a cakat, kedy sa mu uz to "dobro" vrati a postupne bude nestastnejsi a nestastnejsi.. Robit dobro treba nezistne. Iba vtedy z toho bude mat clovek potesenie. Aj ked si myslim, ze zlom je to tak, ze tie Bozie mlyny melu, melu.. sice isto, ale casto prilis pomaly. Az tak, ze kym sa clovek na to spolieha tak premrha cely zivot. Asi by bolo fayn, naucit sa hadzat veci rychlo za hlavu, pretoze zivot je tak strasne kratky. A vo svojej podstate sme vsetci rovnaki, s dvoma nohami, hlavou, .. Ale tu malokto pouziva na premyslanie. Niekedy mam pocit, ze osem hodinovy pracovny cas je tu preto, aby clovek nemal cas premyslat o hlbsich veciach. Ale to su uz ine konspiracne teorie. A este si myslim, ze clovek nemoze byt cely zivot len nestastny. Nestastny moze byt len ten, co vidi stastie v materialnom. Takych mi je luto. Zo vsetkeho zla sa da vela nacerpat a posunut sa daleko dopredu.
Tak snad to bolo k teme ;)