Známky na vysvedčení (najmä na 4-ročných SŠ s maturitou, kde sa skúša len raz za pol roka z celého polročného, ktoré ale treba veľmi podrobne, takmer naspamäť vedieť a nikto nemá viac ako jednu, dve známky za polrok z daného predmetu) nesvedčia o skutočnej inteligencii, o sktutočných vedomostiach toho-ktorého žiaka a už vôbec nie o talentových predpokladoch. Takéto typy škôl s takýmto systémom skúšania sú dobré akurát tak na to, aby sa šikovní, talentovaní a naozaj múdri ľudia učiaci sa radi veci tak, aby im rozumeli a neznášajúci bifľovanie, totálne zakomplexovali a čudovali, prečo im to zrazu nejde, keď na ZŠ boli najlepší, prečo majú zrazu trojky, štvorky na vysvedčku, keď na ZŠ neurobili za celých 9 rokov v diktáte ani jednu chybu... a ešte, že prečo mal štvorkár a päťkár zo ZŠ zrazu na akejsi učňovke čisté jednotky a je vychvaľovaný za najlepšieho na praxi... No na druhej strane takýto typ skúšania na našich slovenských SŠ maximálne vyhovuje bifľošom, ktorí nepotrebujú a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nechcú ničomu rozumieť, iba sa nabifliť za pár týždňov, mesiacov, či dní, či za jeden večer (podpriemerné IQ s fotografickou pamäťou) od slova doslova polovicu knihy naspamäť bez toho, aby čo i len šajnu mali, o čom to je a akýmsi zázrakom sa dokážu nabifliť ešte aj všetky príklady z matematiky naspamäť, obrázky z fyziky a z biológie, dokonca aj cudzie jazyky, čo už teda človek ozaj nechápe, ale bifľoši vedia, že všetko sa dá. Jedna taká má vyštudovala hnojarinu v Nitre a povinnosťou každého študenta jej odboru (niečo s regionálnym rozvojom a E. úniou...) bolo urobiť si v neviem, ktorom ročníku štátnicu z AJ a v inom, ďalšom ročníku štátnicu z NJ. Ona dala obe štátnice vďaka nabifleniu sa jazyka naspamäť, ale dodnes nedokáže povedať v angličtine/nemčine jednu jedinú gramaticky správne vlastným mozgom utvorenú súvislú vetu a žlčovito závidí tým, ktorí si v zahraničí tvrdou a ťažkou prácou zarábajú slušné prachy, lebo ona by tú odvahu v živote nemala, pán boh aj všetci svätí stáli pri nej, že si našla po známosti robotu za minimálku na Slovensku v kancelárii... Od toho ja sa mám lepšie, hoci aj VŠ nemám. A štátnica z nemčiny ma nespasí, lebo skutočnú nemčinu sa človek naučí až v nemecky hovoriacej krajine, nie na nejakom prípravnom kurze. Poviem, nevymenila by som si s ňou svoj život. A áno, trojky, štvorky na takomto type školy s takýmto debilným systémom skúšania môžeš mať aj napriek vysoko nadpriemernému IQ a akejsi polo-fotografickej pamäti, šikovnosti a schopnosti rýchlo sa učiť. Čiže aj napriek talentu. Rovnako, ako čisté jednotky na takomto type školy môže mať človek bez talentu, lebo ich má vydreté zbytočnou stratou kopy vzácneho času nezmyselným bifľovaním sa niečoho, čomu nikdy rozumieť nechcel, nechce a ani nebude chcieť a ani nebude rozumieť. Od toho lepšie je naučiť sa toho menej, ale tak, aby si danej látke rozumela. A ako ti už radili, zamilovať si aspoň niektoré predmety, v ktorých budeš vynikať. Mňa mali napríklad za trojkárku, ale vynikala som v nemčine a ako pekná štíhla baba aj v telesnej. A talentovo som mala toho nadeleného od prírody oveľa, oveľa viac ako prevažná väčšina čistých jednotkárov - bifľošov, ktorí ničomu nerozumeli. Dnes majú vyštudované vysoké školy (chodila som na gympel) a po známosti si museli nájsť robotu v kanceláriách za minimálku, iní robia poisťovacích agentov. Ľutujem ich, nevymenila by som si s nimi svoj život za nič na svete. Väčšina z nich vyštudovala právo, ale smutné je, že oni si ani len to svoje právo nerobia.