Coraz castejsie som viacej doma ako vonku..
Kedysi som bola typ cloveka, co sa stale zabaval,
neuvazoval nad tym co bude potom..
ale teraz som coraz tastejsie doma, radsej citam zaujimave knihy, surfujem po webe a vyhladam si informacie co ma zaujimaju a prehodnocujem co v mojom zivote je a co nieje spravne a tak podobne..
Po istom case som sla s kamaratkami von, a bola som stale ticho a len som premyslala o akych plytkych, nepodstatnych a primitivnych veciach sa to bavia..
Uvedomila som si, ze dnesne kamaratstva niesu vobec take otvorene, a ludia maju kamaratov len na zabitie casu, aby sa nenudili a pritom su plne falose....aj ked mate dobre kamaratky/kamaratov a mate sa radi, vzdy kazdy ide len za seba a preto je velmi dolezite naucit sa spoliehat hlavne SAM NA SEBA !.
Neverit ludom, ja som kedysi verila velmi ludom...preco? pretoze som neverila sama sebe..
Teraz uz viem, ze naivni ludia su tie najvecie obete a ovecky v tejto dravej dzungli..
Podstata tejto diskusie je, ze ludia sa ma pytaju ked ma stretnu otazky typu: "ty aj zijes?", ..alebo hovoria o mne ze som mimo a podobne...
ked sa chcem s nimi porozpravat o zaujmavych veciach o zivote ma ani nepocuvaju, nezaujma ich to...povedali mi ze mam uvahy ako 50 rocna..(mam 17)
ale ja rada filozofujem a rozoberam veci do hlbky....
Co si o tom myslite vy?