Dobrý večer..mám 24 rokov a pred pol rokom mi náhle, doslova z ničoho nič zomrela mamina..Prišlo to ako blesk z jasného neba, behom pár sekund..ktore mi však zmenili život..a to k horšiemu. Citim sa zrazu ako male dievčatko, ktore neviečo v tomto velkom Svete má robiť..Nebola som na to pripravená, človek asi nikdy nie je na smrť rodiča pripravený avšak. .neviem, nezvládam to.. :( Vždy keď zavriem oči tak to celé vidim, dávam si to za vinu., možno keby som rýchlejšie zareagovala, možno keby som spravila veci inak..nič ma nebavi, nechodim medzi ludi takmer vôbec, nedokážem sa na nič sustrediť..A to sa musim starať ešte aj o mladšiu sestru.. dodávať jej pocit, že raz bude všetko dobré, že raz to prejde..ale ako, keď ani ja sama nie som v poriadku..? Bojim sa, že to nezvladnem, citim, že som ina, že niečo so mnou nie je v poriadku..i keď neviem pomenovať čo to je..
Ak je tu niekto, kto si prešiel niečim podobným...prosim, nech mi poradi ako to zvladnuť..Ďakujem..
Zomrela mi mama...ako sa s tým zmieriť..?
PS1
občas si dávam otázku, či si kompletný...
ako-dalej
mne zomrela mamina pred rokom a pol...(mám 23) prvý rok bol ťažký, potom nastal nejaký zlom a pomaly som sa dostávala do normálu, zistíš, že isté veci sú dôležité, ako napríklad starať sa o tvoju sestru (koľko má rokov?). Vždy ti bude chýbať a vždy budeš na ňu myslieť, ale bude to postupne lahšie, tiež som si veľa z jej smrti vyčítala, takmer všetko čo som mohla ešte urobiť a možno by to bolo inak... lenže takto to nejde! Čo sa stalo mamine?
Ro, tvoja mamička ťa predsa nikdy neopustila. :o) Nie je tu síce s tebou, ale žije ďalej a to v tebe. Je prítomná v každej jednej bunke tvojho tela. Veď predsa ona ho pre teba tvorila, bunku po bunke. Je naveky prítomná v tvojich spomienkach. V tebe žije ďalej, tak, ako ty budeš žiť ďalej vo svojich deťoch. Trápením si len a len ubližuješ, tvoja mamička by sa z toho netešila. Tak sa pekne usmej a pomysli si, ako veľmi by na teba bola hrdá, že si to celé zvládla. Že sa netrápiš pre niečo, čo je nezmeniteľné, ale že žiješ ďalej a že tvoj vlastný, spokojný a šťastný život je dôkazom toho, že nežila zbytočne a že vychovala dcérku, na ktorú môže byť len a len pyšná. Ktorá nedovolí bolesti a smútku aby ju ďalej ničili. Tak hlávku hore a uvidíš, že to bude dobré. Len treba myslieť trochu inak a nie na to, čo bolo. To je pre teba darom a vkladom do budúcnosti, nie dôvodom pre utrpenie, že sa to už nikdy nevráti. :o)
hm, mozno je problem v tom, ze cely zivot zijeme v takej bubline a smrt mame tak strasne potlacenu a odlozenu bokom, ze ked sa s nou stretneme zrazu tak blizko, pri umrti rodica, sme z toho uplne na dne. Smrt hocikoho blizkeho je akoby konfrontacia s nasou vlastnou smrtou alebo smrtelnostou, docastnostou. Mrzi ma, ak je niekto na nejakeho cloveka naviazany tak, ze po jeho smrti nedokaze dalej existovat. Lebo to znamena, ze ten clovek bol pre neho cely svet. A to nie je, podla mojho skromneho nazoru, spravne. Niekedy clovek umrtie rodica berie tak ukrutne pretoze sa to proste slusi, patri, je to nepisane pravidlo, aby sa po smrti ludia trapili. Pritom staci nepochovat spomienky, ulozit si ich do pamate, vyplakat ten hnev a bolest. Vstat a ist sa predierat vlastnou cestou. Postavit sa na vlastne nohy, lebo uz rodic tu barlicku nemoze robit. Je to strasne tazke. A mozno pisem riadne sprostosti. Ale tak to zo mna ide.
Myslim na vas.
fuu, no drzte sa, vsetkymi silami...
Nuz smrt je sucastou kolo behu.
Pokial si religiozna tak by Ti to nemalo robit problem, kedze ju stretnes na ''onom'' svete.
Pokial si neni je religiozna, ale svetska, tak sa jednoducho sustred na tvoj zivot.
Nuz smrt je sucastou kolo behu.
Pokial si religiozna tak by Ti to nemalo robit problem, kedze ju stretnes na ''onom'' svete.
Pokial si neni je religiozna, ale svetska, tak sa jednoducho sustred na tvoj zivot.
Ahoj.. aj ja som pred pol rokom stratila maminu. Mam 25, a presne viem, ako sa citis. Je to to najhorsie, co sa mi mohlo v zivote stat. A ako to zvladnut? To by aj mne mohol niekto poradit, lebo ja neviem, co dalej. Kazdy den mi chyba viac a viac. Taketo trapenie neprajem nikomu.
emma.2 - Ďakujem, napisala som Ti..
Ahoj, mne zomrela mama, keď som mala 20, ak chceš pokecať, kľudne napíš emma.2@azet.sk
