Detstvo a prostredie rastu

z mojho pohladu, beries na seba prilis velku zodpovednost, treba sa brat ako jednotlivec co je castou celku, to znamena zaujimat a tesit sa aj so svojeho bytia a nielen sa trapit okolitim svetom. dalsia vec je, ze prehliadas tie krasy ktore sa daju najst na svete. je to ako ludia ktori si len stazuju napr. ze maju na nic pracu, atd... ale v skutocnosti s tym nic nerobia a vobec zabudaju na to ze su zdravy maju krasne, zdrave deti alebo ja neviem co... treba sa tesit s veci kym su, lebo vsetko sa raz pomynie. aby som to zhrnul, hladaj svoje stastie a popritom sa snaz nieco pekne urobit aj pre svet ak sa da. skus vnimat to pozitivne a nielen to prehliadat :) to je moja rada. a niesi vsemohuca aby si napravila vsetky krivdy na svete, nikto z nas nieje...

ci si mala pravo na to..pravo nie je ten spravny vyraz..beries zivot prilis vazne. to je fakt. a vies o tom, ze ti to neprospieva. to nie je o tvojej rodine, ani o detstve, ani o problemoch, ale o tvojom pohlade na svet. ver tomu, ze su ludia s ovela horsimi problemami, a predsa sa dokazu smiat. by si sa cudovala, ale prave ti, o ktorych by si to nepovedala, ti co sa najviac smeju, sa smeju prave preto, ze si vazia kazdu radostnu chvilku zivota. problem je v tebe, nie v svete okolo. okolo bude vzdy bolest, trapenie, choroba a smrt, tvoj smutok tomu nepomoze, naopak. skus rozdavat radost. a ze nachadzas zvierata...zamysli sa nad tym, preco. inym ludom sa to ozaj tak casto nestava. nie je to preto, aby si sa nad tym trapila. je to preto, aby si im pomohla. davas radost im, davaj radost aj ludom - das ju aj sebe. zivot je prilis kratky na to, aby si sa zbytocne trapila vecami,ktore nevies zmenit. ak nieco vies zmenit, zmen to. ak nie, netrap sa tym - nema to zmysel.

Praveze neviem ci ma vyznam bagatelizovat moju otazku prikladom zo zivota. Zacnete to posudzovat individualne a ja som chcela skor vseobecne aplikovatelnu odpoved. Nie len ,,vynimka,, pre mna. Ale fajn.
Som uz dospela, uz ma nikto do nicoho nenuti priamymi rozkazmi. Ono to nikto ani nikdy nerobil vlastne. Skor som si porovnala nedavno zivot s rovnesnikmi, so spoluziakmi z vysokej, strednej a tak. Som totizto taky Jozef Mak, clovek milion. Nie som pekna, mudra, vtipna ani dobra. Ide o to, ze doma sme to nikdy moc dobre nemali, nielen co sa tyka financii ale hlavne psychiky. Mamine depresie, zdravotne problemy, rodinne rozpory, zima, hlad, potom som ja mala v puberte depresie ale asi tazsie ako je zauzivane. Teraz sme uz mozno ,,normalni,, ale ja mam stale pocit, ze si to vsetko vlacim v sebe stale a so sebou. Ako decko som bola vazna, zadumciva, s rovesnikmi som nebola na rovnakej urovni v mysleni, co ma dost brzdilo. To co im bolo smiesne mne nebolo, ked dievcata zacinali mat prve znamosti tak mne to prislo strasne od veci, doslova trapne, myslou som bola uplne inde. Nemala som nijake vazne zaujmy. Len tak som plavala zo dna na den. Samozrejme snazila som sa, spociatku som chodievala na diskoteky ale citila som sa ako obor ktory sa chce vtesnat do mraveniska. Aj som toho nechala. Na strednej tak isto, na vysokej tiez. Spoluziaci behali po akciach, motali sa vo vztahoch a mna to stale akosi minalo.Doma to stale nebolo dobre, citila som zodpovednost byt doma na blizku ,,keby nieco,,. Skusala som však rozne kruzky a vzdy to bolo take ine, pozorovala som tych ludi, videla ich zivoty a stale videla rozdiely. Clovek ktory sa moc neusmieva nesmie aj tak kazit okolne prostredie ostatnym. Niekedy mi vadila ich lahostajnost voci vaznym veciam, ze sa deju zle veci a oni to neberu vazne a nic s tym nerobia. Vadila mi ta energia ,,svet je gombicka,,, ta pominutelnost a ako prehliadali gro veci. Ze pod kazdou vecou a zazitkom sa skryva nieco viac. Ze v okoli su ovela krajsie alebo horsie veci ktore nevidia lebo idu prilis rychlo. Spoluziacky su teraz uz vydate, jedna cestuje po Amerike a tak. A ja sa stale neviem odrazit od zeme. Nic mi nebrani v tom aby som robila to iste, akurat zase budem obor v mravenisku. niekedy sa mi nezda spravne vyhladatvat veci pre potesenie, zit lahkym sposobom, ked sa deje tolko zlych veci. nemam v sebe tu schopnost citit stastie alebo precitit smiech. mavam dokonca taku smolu, ze ked idem von tak takmer vzdy najdem nejake vyhodene zviera. tieto veci sa ma vzdy velmi dotknu, v tej chvili sa citim ako najvacsi hnoj na svete, ze som sa chcela ist ,,zabavat,, zatial co zviera trpelo niekde. takze ja mam doma zverinec, od ktoreho sa nedokazem pohnut ani a odist do sveta. Vidim fotky kde vsade mladi ludia chodia, zavidim im tie krasy co vidia ale zda sa mi to tak povrchne... V kazdej rodine su problemy, mala som pravo na to, aby sa ma tie nase tak dotkli?

Nechaj tak filozofické otázky a rovno napíš, co ťa trápi. Núti ťa niekto k aktivitam, ktoré ťa nebavia a nedovolí robiť to čo ťa baví? O aké aktivity ide? Koľko máš rokov a prečo je to tak ?