preco, preboha preco sa musim cervenat? je to dedicne? lebo aj moja mama mi to spominala ze to mala...ale podla mna to uz neje nomrlane..je rozdiel ked a niekto zapyri, jak vo filme a je rozdiel ekd je niekto cerveny ako rak ..ako fakt..teraz vypisem situacie kedy sami to stava: tak ked pisem pisomku a velmi sa sustredim tak som niekedy aj hodinu potom cervena...niekedy to prejde hned...no a mam pocit ze to je tym, ze sa obavam, ze ma niekto konkretny uvidi...jeden chlapcisko..lebo s nim aj ekd sa bavim tak sa i to tiez stava...tak sa s nim radsej ani nebavim:D snad o takych verejnych prejavoch ani nemusim hovorit.. a hneva ma to kvoli tomu ze ja rada vyjadrujem sovj nazor, a chcem sa presadit ale ptom ked si spomeniem ze ocerveniem, tak radsej ani nic nepoviem... vzdy som bola sebavedoma a preto som mala aj respekt, ani nemam komplex ani nic...len zrazu pocitim naval tepla a viem ze som cervena ... a neviem to odburat uz potom...maximalne co mi pomaha, ked namocim ruky do studenej vody a dam si kusok na krk dozadu na zatylok... a vlasy trochu..ale neni to bohvieco.. a ked sa ksryvam je to este horsie,...ako ked odvratim tvar...neviem uz co mam robit..fakt o vela prihadzama dnes som zisila, ze uz s aj vyhybam skole a pisomkam, lebo viem co bude.. a to mam moc dobry priemer, som gymnazistka...setko..tak neviem co dalej a ked som pocula ze to moze aj do staroby trvat....
puberta alebo co?
cajik
pametam, ze aj ja som cervenala. na zakladnej, nehovorim ,ze sa so mna smiali , ale.. niekot vzdy mi podotkol, ze co som taka cervena.., ale.. aj ked mi neverite.. od kedy som na strednej vobec sa necervenam, mozno.. ked sa zahanbim, alebo tak.. , co je myslim v pohode.., a tiez je pravda, ze.. na zakladnej som bola taka stremovana.., a tak.. takze psychika cloveka.. podla mna
