Mám pocit, že už neviem byť veselá

Ahojte, píšem sem pretože by som sa potrebovala 'vyrozprávať'..mám 17rokov, mám veľa problémov, náročnú školu a aj zopár psychických problémov, ani situácia doma nieje niekedy najlepšia..často bývam smutná, a aj keĎ mám kamarátky a zopár priatelov, ktorých som v minulosti nikdy nemala- pripadám si veľakrát opustená a nepochopená. Pozriem sa okolo seba a vidím že ludia sú veselí a ľahostajný a ja? Trápim sa pre všetko, neviem sa zabávať, stále sa učím a aj keď už konečne idem vonku tak len cítim obavy čo ma čaká v škole, čo bude zase doma.. či vobec večer zaspím, niesom schopná vypnúť svoje myšlieky, stále mi bežia v hlave, a trvá to už aspon dva roky, neviem sa odosobniť a nevšímať si problémy a starosti iných dosť blízkych ľudí- veľakrát to na mna doľahne, a cítim strach čo ako dopadne. Mávam často pocity úzkosti a potrebu plakať, vtedy si pripadám úplne sama, nepochopená a jediné čo mám je strach čo sa zase prihodí, nechcem si všímať problémy ktoré na mna blízki ludia hádžu,nedokážem sa od toho odosobniť,veľmi ma to zúskostní,sú to ludia s ktorými som ale takmer stále.. chcem mat okolo seba taký múr ktorý to odrazí späť..len sa mi to ešte nepodarilo :( viem že musím žit tu a teraz, svoj život nie životy iných ale.. je to tažké..trápim sa dlho, mojím vítazstvom je škola, bola som šikanovaná a bez priatelov, ale dnes fungujem 70krát lepšie a viem sa v škole dokonca smiať. Už nechcem viac cítit tie pocity beznádeje a strachu, túžim byť ked nie veselá, tak aspoň uvolnená, a cítiť radosť, teraz, ked píšem tento príspevok tak pritom plačem, pretože mám pocit ťažoby a neviem ho zastaviť.. :( Prosím,mohli by ste mi poradiť,čokoľvek, len aby ten \\\'\\\'kameň\\\'\\\' zmizol? :( aby mi bolo trošku ľahšie..