Rozmyslam o tom, ci je uprimnost naozaj cnost. Mne sposobila uz zopar problemov. Nemylim si uprimnost s bezocivostou a drzostou. Ale pokial mam blizkeho cloveka, s ktorym si rozumieme a riesime svoje zivotne pribehy uz nejaky ten piatok, mam pocit, ze by som mala byt uprimna,ze nemusim svoje nazory a myslienky "balit" do ozdobneho papiera, aby nahodou neboli prilis drsne. Ja sama by som od takeho cloveka uprimnost ocenila. Ale bohuzial nie vzdy som pochopena. Tak mi povedzte, ako to vnimate vy? Kde je pre vas hranica medzi jednoduchou uprimnostou a bolestivou bezocivostou?
Uprimnost = cnost alebo prekliatie?
TinaM
už tisíce let jdou upřimnost a spravedlnost vedle sebe a lidé jim vyšlapávají cestu a směr.Každá je zamyšlená do svých starosti.Když jednou upřimnost napadne se zeptat spravedlnosti:Nevíš kam to vlastně jdeme a kam dojdeme?
A spravedlnost jí odpoví:Ty hloupoučká cožpak nevidíš, že mi lidé zavázali očí?
TinaM
Ano, nieco na tom bude...dakujem
JUDr. Nobody
Mne to tiez vadi, lebo uprimnost ma neraz dostala do tak extremnych problemov, ze to bola takmer tragedia. Proste lebo medved, neviem.
Mozno preto, lebo kazdy mame iny den, inu naladu a nie kazdy je schopny naladit sa na rovnaku vlnovu dlzku v rovnaky cas. Tj. ak ma rodic zlu naladu, nepoviem mu, ze koncim skolu lebo sa mi nechce. Ale pockam, az tu naladu bude mat taku, ze tuto informaciu zoberie pozitivnejsie.
Kazdy mame iste bremeno, unesies 50kg? fajn! dam ti tam dalsich 20 a zlomi ta to.
Ale ak ti 20 dam, ked mas aktualne len 30 na sebe, tak mas dokopy 50 a unesies to.
TinaM
Ale preco to tak funguje? preco aj pri najdovernejsich vztahoch musi clovek volit spravny cas a spravny sposob na to, aby povedal pravdu? Mne toto prekaza, nic viac. Myslim si, ze vo vseobecnosti som dost diplomaticka a v komunikacii primerana. Ale ako som spominala predtym, preco mam stale nieco hrat, riesit, casovat, vymyslat. To naozaj nikdy clovek nemoze polavit na "ostrazitosti" a pustit si "hubu na spacir"? samozrejme sa bavime o slusnej komunikacii
JUDr. Nobody
Nejde o to, aky vtip povies, ake kedy ho povies. Tj. vsetko stoji a pada na spravnom CASOVANI.
TinaM
Ja si nemyslim, ze dovercivost je zla vlastnost, ale ako si napisala, moze priniest vela sklamani a bolesti. Mozno by si sa mala "uskromnit". Ak mas niekolko velmi blizkych osob, pri ktorych vies, ze im naozaj mozes doverovat, tak ber novych ludi v zivote trosku s nadhladom. Ak vydrzia byt mili a nezmenia spravanie, tak mozno stoja za to, aby si im zacala verit. Nemusis byt hned s kazdym velmi dobra priatelka a vsetko o sebe vyzradit na pockanie.
Ale popravde, neviem, ci sa da nejako odnaucit ludom doverovat. Ak ta to nenaucili facky, ktore si dostala doteraz, tak to uz mas asi v povahe a aj to tam zostane :)
Čarodejka
Napísala si to dobre. Presne - ani ,,bezbariérovosť,, nie je tak úplne správna cesta.
A spôsobuje mi to v živote veľmi veľa problémov - hlavne mi to väčšinou dokáže veľmi ublížiť.
TinaM
Carodejka: a sposobuje ti tato tvoja vlastnost nejake problemy?
Dakujem za rady. Je to zlozite. Svet je plny pretvarky, "kalerabov" a polopravd. Ked najdem konecne niekoho, pri kom mozem povedat to, co si myslim, bez pozlatka a zvlastnych sifier, tak si to strasne vazim. Som z toho taka nadsena, ze niekedy mozno stratim sudnost, alebo co. Jednoducho sa spolahnem na to, ze sa uz predsa pozname dlho, vela sme si preskakali, tak predsa ten clovek musi pochopit, ze to, co poviem, mozno nemalo najdiplomatickejsiu formu, ale obsahom som nechcela nijako ublizit a myslela som to len v tom najlepsom zmysle. Ale mas pravdu, je to velmi o vhodnom podani. Asi musim na tom popracovat. Aj ked najprv sa asi musim zmierit s tym, ze nic nie je absolutne, ani "bezbarierovy" vztah nie je uplne bez hranic.
phoe
Uprimnost je fajn, veľa ľudí ju vyžaduje, ale málokto ju znesie :D s tou treba vždy opatrne a diplomaticky.
Čarodejka
Skús poradiť teda trošku mne - ja mám trošku odlišný problém a to naivitu, úprimnosť a okamžitú dôveru aj k neznámemu človeku. Čo v takomto prípade?
