Chcem sa opýtať či sú nasledovné príznaky príznaky depresie: absolútne nič ma neteší, žiadna radosť proste..všetko vidím pesimisticky, všetko si vyčítam, o nič sa nezaujímam, a pritom nemám žiadny zlý zážitok, prišlo to samé asi pred rokom, veľa romýšľam nad mojím stavom a málo rozprávam...ďalej mám minimum energie, stále som unavená a veľa spím, výsledky v škole sa mi zhoršili pretože sa neviem sústrediť a neviem sa učiť, aj keď viem že musím pretože po gymnáziu chcem ísť na univerzitu a aby som na ňu mala čo najjednoduchšiu cestu musím makať...,som podráždená, a párkrát som svoje pocity odzrkadlila rezmi žiletkou na ruke (nemali samovražedný úmysel)..rodičia si na mne nič nevšimli..len matke sa nezdalo že veľa spím..neviem ako im mám toto všetkopovedať, cítim sa hlúpo, viem že je to u ľudí bežné ale aj tak...čo si myslíte vy? ďakujem..a inak mám takmer 16, polovica z vás ma teraz odsúdi, že puberťáčka, ale veľa ľudí mi tipuje tak 18-19 podľa úrovne zmýšľania, názorov a mentálnej vyspelosti (a nechválim sa :)) ..ďakujem..
Depresia?
Ahojte.Ja som mavala depresie ked som chodila s jednym magorom.Bola som na tom tak isto so ziletkami,tabletkami a alkoholom aby to nestacilo tak som si palila cigarety na svojom tele.Bola som na dne,moja depresia ma zozierala az natolko ze som stratila perfektnu robotu.Byvaly ma podvadzal,nakazil ma vseliakymi chorobami,otehotnela som a potratila.Bola som vazne na dne.Potom som spoznala terajsieho priatela,ktory mi pomohol dostat sa hore... Pomohla mi laska a porozumenie,pomohlo mi doverovat mu a rozpravat sa s nim o vsetkom.Teraz ked mam niaky problem ktory ma ztahuje do depresi,hned riesim s nim.Mam stastie ze ho mam, vdaka nemu zijem.Mozno aj vy mate niekoho v okoli kto vam vie v cas podat ruku,ale treba byt k nemu uprimny a otvoreny.Wikinga bud uprimna k svojim rodicom alebo k svojej laske.Ked budes dusit svoje problemy budes sa viacej zozierat a trapit... Kazdy clovek potrebuje "butlavu vrbu"
myslim si ze trpim depresiou , zacalo sa to pred dvomi rokmi, opakuje sa mi to vzdy v stale horsich epizodach, teraz mam uz nejaky tyzden hrozne stavy, nespim nechuti mi jest, strasne pocity bezmocnosti , poruchy koncentracie, neviem sa na nic sustredit, len stale nad tym rozmyslam, co ked to bude este horsie, myslim ze si to aj sama dost vsugerovavam, neviem, ale nemozem sa z toho dostat
ja osobne mam tiez teraz podobne pocity, ale u mna to suvisi so zdravotnym stavom a tak celkovo, a tiez by ma zaujimalo ci by som nemala niekoho vyhladat alebo tak , tak ak by niekto vedel poradit, ked vas fakt nic nebavi a z nicoho sa neviete tesit, lebo vdaka tazkej zlomenine nohy ste uz vlastne 4 mesiace o barlach a akurat doma alebo na intraku v skole, pripadne obcas v nemocnici a ma to tak byt este 2 mesiace s tym, ze potom sa to bude este pomaly rozcvicovat, tak ja uz fakt niekedy neviem a rozmyslam, ci by nebolo lepsie keby ma vtedy to auto zabilo, a nie len zranilo, lenkah@szm.sk
nikto by si nerobil z depresie srandu zvlast ked o nej nieco vie.pripajam sa k obom nazorom. podobnym som v tvojom veku presla, bohuzial nevedela som ze to nie je v poriadku. az na vyske som sa dostala do dost tazkeho stavu a uz je to 6 rokov co sa z depresie liecim.
nie nerobím si srandu.z depresie by som si nedovolila nikdy robiť srandu
hehe robíš si srandu?
to,čo opisuješ sú príznaky depresie ako keby som čítala psychiatriu a symptomatológiu depresie..
moja to JE depresia a ta prichadza nezavisle od veku a pohlavia, najcastejsie v tvojom veku. posli mi mail na dendula6@azet.sk
a poviem ti viac
