Aj zvieratá zomierajú lepšie, ako pacienti v našich nemocniciach

Ludia sa na danu temu prestavaju bat rozpravat:

Noviny prinasaju uz dalsi clanok, rozhovor so synom pacientky o neludskych praktikach v slovenskych nemocniciach: www.sme.sk

"Slovenských pacientov ničí cynizmus lekárov a sestier"

SME vydalo uz aj oficialny clanok ako reakciu na mnozstvo zavaznych a negativnych skusenosti ludi so zdravotnym personalom v SK nemocniciach:

www.sme.sk

Do smutnej temy o sikane pacientov zo strany zdravotnikov v nasich nemocniciach prispel aj slovensky lekar pracujuci v Rotterdame: pokus.blog.sme.sk
Jeho vlastnymi slovami: "...najväčší rozdiel medzi holandským a slovenským zdravotníctvom je práve nie v peniazoch alebo plastových oknách, ale v tom prístupe. Tu pacienta počúvajú..."
Objavil sa aj dalsi blog pacientky s osobnou negativnou skusenostou s neprofesionalnym, nedbalym a neuctivym pristupom zo strany zdravotneho personalu, kedy ignorovali zapal, hnisanie a bolestivost rany po operacii a dokonca sa jej vysmievali a obvinovali ju zo simulantstva: pokus.blog.sme.sk
Dalsi bloger matusstraciak.blog.sme.sk opisuje tiez svoje znepokojujuce skusenosti zo svojej prace z prostredia zdravotnickych zariadeni

Hanka9, mne je to úplne jasné, preto som na konci svojho príspevku spomínala aj "tzv." zdravotné sestry. Ak to môžem porovnať so sebou - napriek tomu, že som unavená, vyčerpaná, snažím sa nedať to najavo, hlavne, aby to nepocítil pacient. Bohužiaľ, mám ale skúsenosti /teraz odbočím od témy/, čím menej je chorý pacient, tým je neskutočne náročný a drzejší. S vážne chorým sa dá urobiť aj kompromis, kdežto s chorým neurotikom /so žalúdočnými problémami/ - ten vidí len seba a svoj problém, nechápe, že ďalších zopár ľudí na oddelení, je na pokraji svojich síl, a potrebujú zvýšenú starostlivosť. Ten bude vyzváňať a dožadovať sa pozornosti donekonečna.

povolanie zdravotnych sestier je narocne a nie je lahke, to plne uznavam. Myslim si vsak, ze dnes ziadne povolanie nie je lahke ! Naviac co sme si vybrali, to mame!

Potom neobstoji tvrdenie napr. kamarata casnika v restauracii, ze malo zarobi, mnoho sa narobi a je unaveny a preto kym nebude mat vyssi plat a prijatelne pracovne podmienky, tak pracu len odflakne. Urcite neobstoji vtedy, ak je to na ukor kvality poskytovania sluzieb zakaznikovi !!!

Tak nech ide do prcic, ked to nevie robit, nechce robit a vyhovara sa a nech teda ide robit druhu pracu, na ktoru „ma“. Ci nie???

Este raz opakujem, ja nemam co lutovat nacvicene mileho casnika, ktory ma obsluzi za pol hodiny a este k tomu mizerne a pri plateni mi neda blocek (okradne ma)

Takisto nemam dovod lutovat zdravotnu sestru (iba ju chapem), ktora si zanedbava a zlahcuje pracovne povinnosti len preto, lebo malo zarobi a stazuje sa, ze v praci sa unavi.

Ale ona predsa robi s ludmi a zanedbavanie povinnosti, ci jej nedbanlivost, ci neochota a namyslenost moze mat pre zdravie pacienta katastrofalne nasledky. Nemyslíte?? A to sa presne deje !

P.s- Ale spekulovat kazdy vie, ci je to casnik, alebo zdravotna sestra, vsak. (cest vynimkam!!)

Všetko so všetkým súvisí - v zdravotníctve - zdravotná sestra sa musí vzdelávať za svoje. Tak sa vzdeláva - krásne báchorky o tom ako majú byť uspokojované základné biopsychosociálne potreby pacienta /s tým plne súhlasím/, ale akosi sa pozabudlo nato, že ak má sestra naplno vykonávať svoju prácu a navyše byť empatická a neviem čo ešte, musí mať uspokojené aj vlastné biopsycholociálne potreby - ak sa nestíham najesť, nemám čas odbehnúť na WC, nemám polhodinovú prestávku na obed - ako ostatné profesie - obchody, banky, pošty, navyše som musela zostať po nočnej slúžiť dennú, nevládzem, som vyčerpaná, môžem si poctivo s úsmevom na tvári vykonávať svoje povolanie aj naďalej?
Súhlasím s Pamelou, v zdravotníctve sme hlboko pod stav. Jedna osoba ťahá za dve. To len tak na okraj. Aby som sa pohla aj ku geriatrii - okrem toho, čo som popísala vyššie - súvisí s tým aj charakter sestier, ošetrovateľov, lekárov. Tak, ako sa nájde policajt zabijak, tak sa nájde neochotná a nevrlá sestra, či iný zdravotník. Sem - tam sa vyskytne porucha osobnosti, sme totiž ľudia. Dôležité sú vzťahy na pracovisku a ďalších x vecí, ktoré sa nabaľujú.
Súhlasím s tým, aby pri umierajúcom, alebo ťažko chorom, mohli zostať príbuzní, na GRO oddelení sa to ešte dá, ale na interne asi ťažšie.

Som dievča :-)
V súčasnej dobe sa aj interné oddelenie dá nazvať geriatriou, takže áno. Veď koľkokrát som sestričkám aj pomáhala, pretože po ARO a JIS som bola uležaná a strašne ma žrali mrle.

moj otec nemal nic nariadene od lekara, ze by nemal, ci nemohol vstat

jednoducho sestra ho tvrdo odbila, ze nesmiete vstavat a musite stale lezat.

jednoducho na to kakala

taka je pravda

a ina ju len zahmlieva

lombardo

suhlasim s tebou

jasna vec, ze vsetko so vsetkym suvisi

P.s- inak ja hovorim o starych chorych ludoch 70-80 rocnych

lezal si s nimi?

Ja ti tvoj názor neberiem, ale mne sa už zotrikát stalo, že som si na JIS nemohla sadnúť ani vstať. Mala som to nariadené od lekára. Takže prosíkanie by mi aj tak nepomohlo.