Dobrý deň , mám menši problém, viete ..človek keď si vyberá strednú školu málokedy vie čo chce v živote robiť a čo to jeho budúce povolanie vlastne zahŕňa. Vyštudoval som hotelovú akadémiu v odbore kuchár no veľmi ma to nebaví, rád by som sa venoval niečomu inému no neviem ako začať. Baví ma práca v ktorej sa môžem neustále vyvíjať a pracovať na sebe, práca v ktorej nebudem pod stresom že na mňa čaká zákazník (kuchár, čašník). Nevadí mi tvrdá práca, len nejako som uviazol na mŕtvom bode a neviem čo ďalej. Ak máte nejaké nápady ako mi pomôcť a ako ďalej postupovať budem len a len rád ak sa zapojíte do diskusie, ďakujem.
Vyštudoval som no práca v tom obore ma vôbec neláka
Trust - najskor chod robit ci uz kuchara, alebo casnika niekam do Nemecka, ci Rakuska, idealne do nejakeho hotela, kde dostanes ubytko a stravu zadara - take hotely vacsinou zamestnavaju ludi na sezony. Sezona, to su take 3 az 4 mesiace, no ked si prinesies domov peniaze, potom sa uz budes citit lepsie a nieco s tymi peniazmi vymyslis. Mozno si za ne urobis IT-kurzy a pojdes robit do IT-sfery a mozno potiahnes ako kuchar nejake tie tri roky a pojdes na vysoku skolu studovat informatiku, to sa mi zda pre chalana zaujimavy odbor a je s nim aj uplatnenie. Alebo pojdes studovat na VS nieco ine, co ta bavi, ale nebudes uz financne zatazovat rodicov, nakolko budes mat svoje prachy a nevadi, ze budes o nejake 3, ci 4 roky starsi ako ostatni tvoji spoluziaci. Mozno by ta vsak nakoniec aj praca kuchara zacala bavit, keby si z nej vycitil dobre financne ohodnotenie, no na Slovensku na take nieco mozes zabudnut. Jasne, ze ta nelaka parit sa a potit sa niekde v smradlavej kuchyni s agresivnym a vrieskajucim sefom za minimalnu mzdu, ktora ani nebude vyplatena nacas, ak vobec - slovenska realita - vsak to by asi nebavilo nikoho, ale v zahranici je to ine. Sefovia su k zamestnancom mili a uctivi, spravaju sa slusne a nevrieskaju po nich. Ale to je uz tvoja vec, ako chces, no ja by som na tvojom mieste skusila najskor to zahranicie a potom sa rozhodla, co dalej. Keby si odisiel pracovat do Rakuska, urcite sa v kolektive najde apson jeden Slovak, tomu ver!
Žiaľ, býva to tak u veľkej časti ľudí. Skús si spraviť osobnostné testy - veľmi dobre vedia vyhodnotiť aký si a dať ti odpoveď na to, čomu sa v živote venovať - www.emiero.sk
Ak si budeš chcieť nájsť novú prácu, skús www.jobee.sk alebo www.facebook.com
dobri kuchari su velmi dobre plateni, hlavne v zahranici a to nemusis ani odrobit tolko vela hodin ako tu spominate
Trust1, ja mam podobny problem, ze ma oblast gastronomia uz vobec nelaka. Od zaciatku sa to zdalo byt ine, ako som studoval na skole kucharinu, celkom ma to bavilo, no po skonceni som prisiel na to, ze to nie je vobec praca, ktoru som si predstavoval , ale skor ta ktoru mi vsugerovali moji rodicia. Varit viem , ale praca v restauracii, je o niecom inom. Stres, megadlha pracovna doba, zarobok mas fakt ako taky, jedine aky si to fakt odmakas , priblizne 250hodin za mesia, to ja ale nechcem. Tiez neviem prist na to co vlastne v zivote chcem ,ale robota do ktorej idem uz rano z pocitom nechute urcite nie . Prisiel si uz aspon na nieco , co ta laka ?
Ja som mal asi to šťastie že mňa už od mala bavilo IT, programovanie a takéto veci ohľadom PC a to mi vydržalo doteraz aj keď som nevyštudoval SŠ presne s týmto zameraním. Ale neviem prečo, po dlhých takmer 10 rokoch čo sa v tejto oblasti pohybujem tak proste cítim že potrebujem zmenu a to nutne a veľkú.
Ako povedal GoFruit: "Radsej stastny bezdomovec ako frustrovany podnikatel s psychickymi problemami.". Nepočúvaj čo chcú mať z teba rodičia. Je to tvoj život a je len na tebe, akou cestou sa vyberieš. Ja sa plánujem naučiť jeden z azijských jazykov a skúsiť to v novej krajine a ak sa podarí, tak tam aj zostať. Ja viem že rodičia z toho nebudú práve nadšený ale moji ma pochopia a keby aj nie, je mi to jedno. Je to môj život a nemienim sa prispôsobovať druhým :) Proste treba si ísť za svojim šťastím.
Ale nenapadá ťa vôbec žiadna činnosť, ktorú robíš rád? Aj vo voľnom čase? Čo ťa baví? Teraz nemyslím prácu. Proste všetko čo ťa napadne (aj keby to bola podla teba blbosť), čo robíš rád si vymenuj a skús to nejak skĺbiť dokopy. Prípadne to sem napíš a my ti nejak poradíme :)
Ale prosimta, vela ludi chodi na gymko. Po vystudovani gymka nie si dobry prakticky v nicom a predsa sa ti ludia uplatnia lebo chcu, nemusis vediet nejaky obor aby si v nom mohol pracovat, len sa treba ucit. Zisti si co ta bavi a tomu sa venuj, je jedno co si sa ucil v skole, aj tak v skole sa toho clovek vela nenauci do zivota.
Kazde dieta vie co chce robit ale rodicia tuto tuzbu v nom zabiju lebo z neho chcu mat to ci ono. Vychovou v nom zabijaju jeho intuiciu a inteligenciu a nutia ho do nezmyselneho vzdelania a potom tu mame narod nestastnych ludi z ktorych uplne minimum robi v zivote to co naozaj chce a co by ho robilo stastnym.
Ak mas tento pocit tak proste chod za srdcom aby si bol stastny to je to najdolezitejsie. Radsej stastny bezdomovec ako frustrovany podnikatel s psychickymi problemami ktorych je dnes habadej vdaka nasim rodicom a ucitelom a spolocnosti ktori z nas vyrabaju roboty bez srdca a duse len aby sme sluzili spolocnosti.
Ale nemozes cakat, ze hhned si urcis co ta bude bavit. Nemozes tusit. Niekto si v 30tke uvedomi co chce robit a ide inym smerom.
Najma nieco zacni, to je dolezite. A potom uvidis co a ako dalej, zvyknes si ako to chodi v praci, budes vediet porovnat.
Nemusi ta to frustrovat. Je to uplne normalny. Kazdy mal prvu pracu a velmi vela ludi ju zmenilo. Ide len o to aby si nezlenivel a nehladal nieco idealne, ked nevies co to ma byt a nevies ako sa k tomu dopracovat.
dakujem za reakciu :) hlavný problém je že nechcem niečo začinať len tak .. chcem si určiť / zistiť čo chcem v živote robit a začať na tom pracovať od piky, no zatial sa mi nedarí zistiť čo by som chcel a to ma celkom frustruje :/
Nerozumiem, ved vyskusaj nieco ine. Pozri si profesiu, posielaj zivotopisy, pytaj sa po okoli.
Je velmi vela ludi, ktori nerobia profesiu, ktoru studovali.
Len netreba cakat, pretoze nic nepride same.
Ale stres je takmer v kazdej praci. Vzdy od teba cakaju vysledky, mas sefa, ktory ta kontroluje a hodnoti. Jedine, ze by si zacal podnikat a bol sam sebe sefom, ale to chce skor najprv ziskat prehlad a troska prax zo zivota.
Vela stastia.