Dni sa vlecu. Dni rychlo utekaju. Dni nestoja.
Mysel stoji.
Ako kazdy iny den, liham si vecer do postele. Rozlisujem dva typy vecerov. Vecery,kedy mi donekonecna mysel pracuje neochotna prestat. Naraz preziva smutok aj radost. Ako dve schizofrenicke bytosti,ktore sa biju navzajom. Potom su tu vecery,kedy mysel nepracuje. Je prazdna. Automaticky zaspava. Ako temny zavoj,rinie sa nad nou husty oblak dymu smutku. Smutok bez myslienok. Smutok v prazdne.
Skoro kazdy den v tyzdni za posledne tyzdne musim vecer masturbovat. Niekedy sa mi nechce,ale musim,lebo nezaspim. Niekedy,ked skoncim,nemam dost. Prevalujem sa v posteli a snazim sa upokojit. Cez den ciham na kazdeho cloveka muzskeho pohlavia,pozorujem ako zviera, aby som ho mohla pouzit v noci v svojej mysli a sexualnych praktikach. Niekedy ma to uz nebavi,ale nemozem prestat. Ako ked som kedysi musela zjest cokoladu. Ako ked som kedysi potrebovala smiech. Potrebujem to vsetko este?
Tak dlho sa s Nim chcem vyspat. Tak dlho sa chcem opit. Tak dlho uz nevidim krasu.
Uzatvaram sa. Spolocnost mi totiz nepomaha. Mozno len jednotlivci. Ale aj ti nechapu moju potrebu sexovat kazdy den. Niekedy sa citim zvrhlo. Vidim sa na psychiatrii. Nevydrzim sama so sebou,ale ani dlho s ludmi. Moja hanblivost ma zviera. Zabranuje mi zviest muza. Moja mysel ma tiez zviera. Zabranuje mi preladit sa.
Niekedy sa citim ako stroj. Odpovedam tak ako je to logicke. Neviem sa vcitit do inych. Neviem citit svoje pocity.
Niekedy nevnimam. Chodim bytom bez myslienok,ale neviem,kde som. Pustam si nahlas hudbu do usi,aby som prehlusila svoje prazdno. Navstevujem tak pravidelne moju skrysu,kde sa nachadza presne to,co potrebujem: vzrusenie. Potom mam mysel dokonale cistu a sice par sekund neviem,kde som,unavena si liham do postele. Oni to nechapu. Musia mi rusit jedinu aktivitu,ktora ma dokaze skutocne naplnit. Jedine po nej mam chut zit. Bez mojej samoty som ako vybita baterka.
Niekedy sa dobijam iba sama. Okolie je pre mna prilis fadne. Niekedy mam chut odist od ludi aj ked sa s nimi citim dobre. Neviem pri nich dosiahnut moj psychicky vrchol,unavuju ma.
Niekedy...je vlastne vzdy.
