Nemilujem - povedat to, ci nie?

Za prve, to "milujem ta" je len emocia a trapne slovne spojenie, len ten pocit z novoty, ten pocit vzrusenia to namotanie ked ste doslova zdrogovany vlastnymi hormonmi...ktori ako vsetci vedia, jeden den prejde, ved ked uzivate stale tu istu drogu tak postupne casom si spravite toleranciu az jeden den bude slaba. Treba sa prebrat do reality a uvedomit si, ze to co vidite vo filmoch je blbost, nic take neexistuje a jedine co ma spolocne "milovat"/"laska" tak je ten pocit vzrusenia. Ludia si mylia pojmy, nic take neexistuje.

Za druhe,skutocna laska je o 360% nieco ine. Uvediem priklad, mate radi zmrlinu povedzme vanilkovu, vy ste si vybrali mat radi tu zmrzlinu kvoli niecomu a budete ju mat radi kvoli tomu niecomu, budete ju mat stale radi proste neprestanete...no dokym mate chutove bunky atd., ale to neberte do uvahy. Ide o to, ze laska nie je pocit, je to rozhodnutie, je to cin. Mat niekoho rad, skutocne milovat, neznamena citit nieco vrucne k nemu, znamena to, ze nie je pre vas bezvyznamny, znamena to, ze vam na nom zalezi,ze vam nie je lahostajni. Drzite k nemu uctu, neklamete mu, pomahate mu, stojite pri nom v zlom aj dobrom, snazite sa aby bol z neho lepsia bytost, chcete byt s nim lebo ste si to vybrali, z vlastnej vole,z vlastneho presvedcenia. Laska je lojalnost, odvaha, obeta,zodpovednost atd...proste mat niekoho rad je volba, nie je to "pocit", ale mate pocit kludu a dobra ked ste s nim, ked ste spolu. To proste neodide, neprestanete niekoho mat rad, dokym vam nieco nespravi a VY sa rozhodnete, ze ho PRESTANETE mat radi, milovat ho. Vztah treba budovat, je to zodpovednost, tvrda praca ako vsetko na tomto svete, ale 90% ludi si to nechce pripustit a preto sme tam kde sme.

Takze drahi, skutocne mat niekoho radi nikdy neprestanete, nikdy to neskonci dokym jedna strana neodide. A to vase, uz k nemu nic necitim bolo len poblazenie z ktoreho ste sa prebrali a uvedomili ste si, ze vas vztah nema ziaden zaklad, nema ziadnu hodnotu ani zmysel. Ked tie "pocity" odidu, to namotanie, kopne vas realita do guli a uvidite co v skutocnosti ste cely cas robili a bude to bude hrozostrasne prebudenie alebo prebudenie do rozpravky ked ste robili to co ste mali a co bolo cely cas spravne.

Neni mi jasné či to písala žena či muž, zacinas že ženy predstavte si....ale vlastne chces názor muža , ako by to riešil. Pokiaľ spolu dvaja nevedia vydržať, je lepšie ked nie su spolu, ale pises o šťastnom manželstve a pravidelnom sexe...chýba ti vášeň? To je niečo, čo vyprcha, ale to čo máš, už neziskas.

neviem, nemohlo by pomôct, ak by si si skusal predstavit taku situaciu, a snazil sa naplno do nej vzit, ak by ti velmi vazne ochorela manzelka, tak vazne, ze by jej malo ist az o zivot, alebo ak by sa stala velmi vazna nehoda... Nedokazal by si takto k nej znovu precitit? Ak by si sa fakt do toho vzil, naozaj by ti bolo jedno ze umiera? Alebo keby dostala taku chorobu, pri ktorej by uz len cakala na smrt a pritom prezivala velke bolesti, naozaj by ti to bolo fuk? Stale by si jej nedokazal vyjadrt uprimnu lasku?

Teraz to otocim. Skus sa vzit ty do situacie, kde ty by si manzelku uprimne miloval, ale ona by prestala milovat teba. Co by si chcel, aby ona spravila?
Klamat nieje dobrre, to rozhodne nie, ale tak mohol by si si nejak uvedomit, ze si prezil zrejme krasny plnohodnotny zivot, no za ten zivot vdacis svojej manzelke...

Brazel, a čo chceš ty? Máš okolo 50 rokov, ešte poriadne málo na to, aby si život len dožíval. Sú chlapi, čo sú pohodlní a nechcelo by sa im starať sa sami o seba, prať, variť, zadĺžiť sa kvôli bytu.. a nejaké hlboké city.. proste stačilo im to zažiť raz. Starnúť popri partnerke s ktorou máš deti, veľa krásneho odžitého a poznáš ju, ste zladení.. podľa mňa to je krásne. Aby si nezahodil niečo, čo je viac ako môžeš získať. Chceš sa večer vracať do prázdneho bytu a robiť si čo chceš, vlastný program, iba ty a kámoši? Chceš spoznávať nových ľudí? Čo ti chýba?

Ja som za uprimnost vo vztahu a urcite by som nechcela, aby partner so mnou ostaval len z lutosti, ci z vlastnej neschopnosti ukoncit vztah. Ono ked to ten jeden hra, pritom nemiluje, ale ten druhy mu skor lezie na nervy, ten vztah nemoze byt dobry a ta manzelka to musi citit. Sama neurobi razny koniec, lebo si mozno mysli, ze je to len kriza a ze to mozno prejde. Ale ak si si isty, ze je to trvale a nechces ju, tak ju zbytocne netrap.

Nuž, pretože ja viem, že nič netrvá večne, hrať milujúceho muža by mi od partnera veľmi vadilo.
Načo potrebuješ pochopiť citovú stránku ženy? Ide predsa o tvoje prežívanie, či chceš žiť radšej prázdne ale ako tak "pekne", alebo vykročiť do neistoty a zase začínať od nuly a hľadať niečo.
O tej citovej stránke sa radšej porozprávaj so svojou ženou - povedz, že si sa stretol so spolužiakom zo základky (strednej) a predostri jej to isté čo si tu napísal.
Môj skromný názor - hrať milujúceho manžela, aj úprimnosť k manželke sú rovnako smutné veci. Ani jedna možnosť neni o kus lepšia. Krásne by bolo, keby si sa dokázal opäť zamilovať.. viem, rozprávka.

Vôbec ju nemá rád ? Neznáša ju ?

ty si teraz ten manžel? alebo píše manželka? :)

ja síce som ešte zalúbená, ale dobre viem, že zalubnosť u mna trvá tri roky :) a myslím, že u drvivej väčšine ľudí je to tak

a potom ľudia žijú a budujú svoj vzťah na dôvere, na tolerovaní, ohľaduplnosti, na vážení toho druhého, atď. pravda aj na zvyklosti,,,samozrejme spolupatričnosti (spoločné deti, atď.)

preto ako partnera si vyberáme s podobnými záujmami, názormi a postojmi,,, aby keď opadne zamilovanosť, opadne clola ružových okuliarov,,,,,aby sme mohli fungovať naďalej ako pár.. ale už na inej kvalitatívnej úrovni