Ahojte, vie mi niekto poradit ze preco ked sa prebudim tak som strane pesimisticky. Mam zlu naladu, vsetko mi pride komplikovane...Pocas dna, take dve hodinky neskor od prebudenia sa to postupne zlepsuje a uz niesom taky pesimisticky.
Je tento jav co prezivam signalom niecoho, da sa s tym nejako bojovat?
Spanok
Boze len nie depresia... (:
Nie je to pravidlo ze uplne kazde rano ked sa zobudim tak som na tom blbo, ale v poslednom case si to proste clovek uvedomi ked sa mu to deje.
A spanku by som povedal ze mam dostatok...
Uz podla prveho prispevku je to jasny zaciatok depresie. U mna to presne takto zacinalo, jednoducho rano bolo peklo, a vsetko co sa v nom odohravalo...ano, neskor sa to mozno rozplynie...
Ale ak Ti to zasahuje do zivota, tak to skus nejak riesit, depresiu moze sposobovat totiz aj nedostatok spanku. Cize napr.chod skor spat, aby si mal aspon 9-10 hodin spanku.
Rana su ale vzdy tazke, aj psychicky aj fyzicky...
Som namosureny, aj ten najmensi problem sa mi zda byt neriesitelny. Vsetko mi pripada byt divne a zbytocne. Niekedy sa dostanem az myslienkami k otazke "preco vlastne zijem" a odpoved by bola "radsej nebyt"...
Popis viac o tom rannom pesime. Na čo vtedy myslíš? Čo sa v tvojom vnútri odohráva? Ako sa pesimizmus u teba prejavuje?