Zdravím. Potrebovala by som poradiť. Nastúpila som do práce ako brigádnička a spoznala som tam istého, inteligentného a pohľadného muža, s ktorým som si rozumela ako ešte s nikým a on si so mnou rozumel tiež. Stretávali sme sa v práci, rozprávali sa veľa o všetkom možnom, postupom času sme sa na seba naviazali a volali si, písali si a stretávali sa zároveň. Raz sme sa stretli vonku mimo ľudí a nevydržali to, vrhli sme sa na seba a vášnivo bozkávali a boli sme jeden z druhého maximálne mimo(sex sme nemali vôbec). Potom to začalo byť horšie, veľa sme si smskovali, volali, nepretržite sme na seba mysleli, hľadali sme situácie, ako sa vidieť, stretnúť, povedala som že som doňho maximálne pobláznená a on do mňa tiež. Doteraz by problém nebol nikde. Lenže je ženatý, so svojou manželkou sa poznajú a sú spolu už 12 rokov a majú 2 deti. Nevieme čo s tým, riešime to už pár dní, zároveň chceme jeden druhého a zároveň nechceme rozbíjať rodinu. Dnes sme sa telefonicky dohodli a rozhodli, že to ukončíme, že to bude lepšie, budeme takto trpieť iba dvaja, kdežto keby to pokračuje a prevalí sa to, trpelo by viac ľudí. Doteraz som bola zásadne proti mimomanželským pomerom, odsudzovala som rozvody kvôli niekomu a všetko, čo sa tohoto týka, hnusilo sa mi to, a teraz som v tom sama. Rozhodli sme sa tak ako píšem, ale oboch nás to veľmi bolí, stále na seba myslíme. Vravel, že nedokáže normálne existovať, že vkuse na mňa myslí a rieši to v hlave, že mu už ani jesť poriadne nechutí a tak. Rozhodli sme sa že si skúsime nájsť nejaké činnosti a odreagovať sa od toho, ale mám pocit, že je to silnejšie, že sa nedokážem odtrhnúť a odľúbiť, som schopná urobiť pre to čokoľvek, chcem ho. Prosím, pomôžte, nevieme, čo máme robiť.
Zamilovali sme sa do seba so ženatým
ruky prec od toho
on ma v manzelstve po 12r a pri dvoch deckach rutinu + stres, tak mu dobre padla mlada kocka na osviezenie a zmenu
tebe sa to mozno stalo prave preto, lebo si to v minulosti odsudzovala - teraz si sama dostala do takej situacie, poucenie pre teba: neodsudzuj viac, nikdy nevies, co na teba zivot este chysta...
stava sa to, voci tomu nie je asi nikto imunny, ide o to, uvedomit si nasledky, aj ked je to tazke
ale on ma manzelku, dve male deti, rodinu, nerozbijaj to
vrati sa ti to
rozbijas rodinu a raz sa ti to vrati ako sa hovori bozie mlyny melu pomaly, ale isto...uz len kvoli tym detom sa vykasli na neho lebo oni budu trpiet-ja som to ako dieta zazila a viem ake to je ked nemas pokope rodinu a dodnes mi to je luto, nasu rodinu rozbila nejaka zenska co nevedela co so sebou, vtedy bol plac, hadky, moje detstvo samotarske, dokonca som sa hanbila za to, ze su moji rodicia rozvedeni,v skole som sa radsej s nikym nebavila...samozrejme moj otec dodnes lutuje, ze prisiel o moju mamu a o svoje deti, kolkokrat mi vola a hovori ako mu je vsetko luto, len skoda, ze sa to uz neda vratit...s hentou to nakoniec ukoncil a jej sa to vsetko pekne vratilo...dnes obidvaja placu tam kde ich nikto nevidi...nebud sebecka a neber im otca a manzela...na svete je dost volnych chlapov...
to prejde, aj jeho aj teba.
ale ak chces rozvratit manzelstvo (ak si myslis ze opusti zenu a deti, co pochybujem), tak nech sa paci.
na druhu stranu, verila by si mu, ze este nestretne pocas vasho potencialneho vztahu inu osudovu?
taketo poblaznenia su v zivote normalne, je na kazdom ako sa s tym vysporiada, alebo ci to ignoruje. zjavne nie je spoko a nechal sa uniest.