Zdravím. Potrebovala by som poradiť. Nastúpila som do práce ako brigádnička a spoznala som tam istého, inteligentného a pohľadného muža, s ktorým som si rozumela ako ešte s nikým a on si so mnou rozumel tiež. Stretávali sme sa v práci, rozprávali sa veľa o všetkom možnom, postupom času sme sa na seba naviazali a volali si, písali si a stretávali sa zároveň. Raz sme sa stretli vonku mimo ľudí a nevydržali to, vrhli sme sa na seba a vášnivo bozkávali a boli sme jeden z druhého maximálne mimo(sex sme nemali vôbec). Potom to začalo byť horšie, veľa sme si smskovali, volali, nepretržite sme na seba mysleli, hľadali sme situácie, ako sa vidieť, stretnúť, povedala som že som doňho maximálne pobláznená a on do mňa tiež. Doteraz by problém nebol nikde. Lenže je ženatý, so svojou manželkou sa poznajú a sú spolu už 12 rokov a majú 2 deti. Nevieme čo s tým, riešime to už pár dní, zároveň chceme jeden druhého a zároveň nechceme rozbíjať rodinu. Dnes sme sa telefonicky dohodli a rozhodli, že to ukončíme, že to bude lepšie, budeme takto trpieť iba dvaja, kdežto keby to pokračuje a prevalí sa to, trpelo by viac ľudí. Doteraz som bola zásadne proti mimomanželským pomerom, odsudzovala som rozvody kvôli niekomu a všetko, čo sa tohoto týka, hnusilo sa mi to, a teraz som v tom sama. Rozhodli sme sa tak ako píšem, ale oboch nás to veľmi bolí, stále na seba myslíme. Vravel, že nedokáže normálne existovať, že vkuse na mňa myslí a rieši to v hlave, že mu už ani jesť poriadne nechutí a tak. Rozhodli sme sa že si skúsime nájsť nejaké činnosti a odreagovať sa od toho, ale mám pocit, že je to silnejšie, že sa nedokážem odtrhnúť a odľúbiť, som schopná urobiť pre to čokoľvek, chcem ho. Prosím, pomôžte, nevieme, čo máme robiť.
Zamilovali sme sa do seba so ženatým
ano, ano...s humorom brane Ti co strach nemaju to uz o sebe vedia... Realita je chvalaniecomu ina.
áno, a hlavne vtedy, keď žena porodí, potom už nemá chuť na sex... (väčšina žien, nie všetky :)
to je čistá katastrofa pre muža
Podla mna takyto strach ma vela muzov. A niektori strach nemaju :D
Prezývka55 :) vobec si ma neprekvapil, ale vo vseobecnosti ako nazor na dany pribeh si pravdepodobne trafil...
Len si chcel trosku oddychnut od manzelskej rutiny, trochu sa vysantit s inou :D ak ti to nevadi tak potom pohoda. Tiez sa toho bojim ze ked raz budem mat manz. vztah tak si nezavazne napichnem nejaku brigadnicku.
tiez som to tak raz mala, zenaty, velmi sme sa pritahovali... ale nikdy nic nebolo, bola som z neho maximalne ocarena (bolo to obojstranne), ale nikdy sme spolu nic nemali, ani som sa nechcela stretnut sama s nim niekde mimo, lebo viem, ake by to bolo tazke odolat. uplne mi stacilo, ked som ho videla, hned som mala krajsi den, ked sme sa na seba usmiali, ked sme riesili spolocne veci (kde mi pomahal nad ramec, castokrat, ale nijak som ho nevyuzivala, to islo vsetko uplne samo)... ale ja som si od kedy som sa to dozvedela uvedomovala, ze je zenaty, a preto som o nom ani nesnivala, nefantazirovala, takze ma to vlastne ani nijak neskre, ostala mi len prijemna spomienka. a pomahalo mi povedat si aj to, ze to urcite nie je ten pravy pre mna, kedze uz je zenaty, vtedy si iste o svojej zene myslel, ze je ta prava, takze logicky, pre mna tu budie niekto uplne iny :) (a mozno to bolo preto, lebo jednu velku lasku som uz mala a prisla o nu, a mozno v kutiku duse myslim, ze to skor on by uz bol pre mna vhodnejsi partner do zivota, tak preto som tohto az tak neprezivala). a ako hovorim, ostali mi aspon krasne spomienky, ktore nie su poznacene ziadnymi vycitkami, takze vsetko je tak, ako ma byt. je asi normalne, ze nas za zivot pritahuju viaceri ludia, ale treba mat aj slobodnu volu v tomto, nie s kazdym musime nieco mat ci budovat vztah.
a cim skor sa oslobodis od tohto muza, tym skor sa zalubis riadne do niekoho vhodnejsieho.
Takto....zrejme mu chyba po rokoch manzelstva iste vzrusenie, ktore nasiel v tebe. Chapes, ta prichut zakazaneho, nepoznaneho, ineho...to ti neda spavat, musis stale na to mysliet, musis toho cloveka stale vyhladavat.
Odpovedz si vsak uprimne. Ak by sa aj vykaslal na manzelku a ostal by s tebou, myslis, ze to, co teraz momentalne citite k sebe (a co vas tak strasne k sebe taha), ze to budete citit aj neskor k sebe? Nie...zamilovanost odide presne tak, ako prisla. Prejde par rokov, on sa zacne opat nudit...A pak co? Opusti teba, lebo sa zas bezhlavo zamiluje do inej, pri ktorej bude citit vsetko to vzrusenie, co uz s tebou nie?
Netreba si mylit lasku a zamilovanost.
Uvazujem, ze ak sa dokazal on takto zamilovat, zrejme mu manzelstvo 100% neklape. Keby bol stastny ako blcha, ani o teba nezakopne. V takom pripade si mal najprv vyriesit manzelstvo, az potom hladat niekoho ineho. Ak to robi opacne a este k tomu aj klame manzelku, ide len o obycajne pobluznenie, zamilovanost, ocarenie, ktore vyprcha. Tak si daj bacha, aby si raz nestala na mieste jeho zeny :)
uvedom si, že to čo robíš nie je správne.... v prvom rade si uvedom,ako by si TY sama dokázala žiť, keby si mala na svedomí rozpad rodiny...zničila by si detstvo tých detí a život jeho manželke.....a teraz si to zober takto: máš šťastné manželstvo a úžasné 2 deti.... jedného dňa za tebou príde manžel a povie: \"Chcem sa rozísť. Mám inú.\".......ako by si sa cítila??? Čo by si povedala deťom??? ako by si im vysvetlila, že tatino už s nimi nebude bývať??? Že ho uvidia každý druhý týždeň??? A ako by si im vysvetlila, že tatino býva s inou neznámou tetou??? A kto je tá teta??? skús sa zamyslieť......
Píšem ako žena, ktorej muž sa dopustil nevery. Je tomu rok od rozvodu a poviem len toľko: ako tebe, tak aj mne sa vždy hnusilo vo vzťahu niečo ako nevera a odkedy som mu na to prišla, je to stokrát horšie. Zradil, sklamal. Stratil všetko čo mal a prišiel o všetko, len kôli sexu s inou. Ja nemám viac manžela a deti viac nemajú doma svojho otca. Je to celé zle.
Zažila som to pred rokmi. Veľká láska, veľká vášeň... Musíš s tým seknúť Ty, sama pre seba. Bude to bolieť, mňa to bolelo celé mesiace, no teraz som šťastne vydatá a mám dve krásne deti. Ver mi, viacej by to bolelo, keby sa to prevalilo - nevedela by si si vážiť sama seba a o okolí ani nehovorím. A žiť vo vzťahu s človekom, ktorý už raz zradil - to je tiež na pováženie. Čo keď o 5-7 rokov príde ďalšia brigádnička? ... dokázala by si mu dôverovať? Lebo dôvera je v manželstve veľmi dôležitá. Držím palce, len jedna možnosť je tá správna...
