Zdravim. Mam 24, za chvilu 25 rokov. Mala by som mat uz dost rozumu a rozhodnut sa sama, ale v konecnom dosledku to nedokazem. Pomohol by mi nazor chlapa ako aj zien. Neviem, kde sa mam obratit.
Zacalo sa to pred 3 tyzdnami. Jeden nudny vecer som sa prihlasila na pokec (vobec tam nechodim)s tym, ze sa nudim a bolo by fajn s niekym pokecat. Na displeji mi vyskocil sympaticky, ciernovlasy chalan...napisala som mu. Takto sme predebatili cely vecer. Na druhy den to iste s tym, ze som sa prva ozvala ja. O 2 dni neskor som ho zavolala na kavu, odkladal to, ale nakoniec mi povedal, ze ma priatelku a na tu kavu pojde. Priatelka odisla 1.7. na staz do Macedonska. Vymenili sme si skype...ale stale bol opatrny.
Na druhy den mi napisal na skype ako sa mam a vyzvedal...
V ten tyzden sme sa stretli a zasli sme na kavu a veceru, vsetko prebiehalo skvele a mne s nim bolo fajn. Odviezol ma na stanicu a v tom momente mi svietila sprava na skype, ze sa so mnou citil dobre...
takto to pokracovalo niekolko dni, kazdy den mi napisal, po vzajomnej dohode sme sa stretli o par dni neskor...z Jeho strany to bolo rovnake, zacal sa mi intenzivnejsie ozyvat, pisal sms. Pri dalsom stretnuti sa snazil dostat do mojej blizkosti tym, ze sa ma snazil dotknut. Rozlucili sme sa a neskor vecer sme sa zhodli na tom, ze sme tuzili obaja sa pobozkat. Uz vtedy som zacala voci nemu pocitovat nieco viac, a to iste som citila aj z jeho strany, vzdy ked sme sa stretli, bol rad, ze ma vidi, na skype bol vysmiaty...Tak som mu medzi recou naznacila, ze by som sa s nim chcela castejsie stretvat a mozno casom aj nieco skusit. Vedela som, ze s tym asi nebudem moct ratat, tak som mu navrhla milenecky vztah...on sa mi vysmial, ale premyslal nad tym. Nechcem tu vypisovat vsetko do detialov, ale napisem v skratke, ako to skoncilo. Prvykrat ma poslal k vode, ze je zadany a nemoze so mnou nic riesit, ale pri poslendom stretnuti ma neskutocne bozkaval a citila som, ze chce byt so mnou. "Ukoncili sme to" a na druhy den som mu napisala sms, ze s nim nechcem byt za zle a on, ze ani on, ze na mna myslel...zasa sme sa stretli, na stretnutiu sa mi vysmieval, ze on nema rad take zeny, vsetko zacal zvalkovat na mna...o dne neskor sme sli na sushi a boli sme spolu a priznal, ze bol namotany a zas sa namotava. Neskutocne ma bozkaval, objimal. Ale aj tak som citila, ze sa nieco deje, kedze sa mi uz poriadne neozyval. Navrhla som vikend v Tatralandii a zas ma poslal do riti, s tym, ze on takto nemoze, ze je zadany, keby nebol, bol by so mnou, ze som pre neho dievca, co ma vsetko co ma mat. Pytala som sa ho, ci sa boji nechat priatelku, on na to, ze aj ano, ale ze aj nechce. a pytam sa ho, ci ma strach, ze sa do mna zalubi, povedal, ze ano. Nakoniec sme to vcera ukoncili...dala som mu cas na premyslanie...aj ked si mylism, ze sa uz neozve. Jeho vztah s priatelkou trva 2 a pol roka a buduci tyzden sa ma vratit naspat.
Tato "love story" trvala 3 tyzdne a videli sme sa cca. 6x a kazdy den na skype...
Poradte mi, co mam robit? Viem, ze som naivna, ale nikto nie je dokonaly.
Dakujem a prepacte za dlhy clanok.
