Ahojte... mám jeden vážny problém, ktorý sa týka môjho červenania... hanbim sa za to, som cervena skoro zo vsetkych malickosti, je mi to neprijemne a akonahle som stredobodom pozornosti som jak paradajka :( najhorsie na tom je, že sa rada rozpravam aj s chalanmi, ktori sa mi pacia, ale keď sa to už deje, len sa na mňa divne pozerajú a občas mi to aj povedia a vtedy by som sa najradsej aj pod zem prepadla... dalsi problem je ten, že prestupujem na inú skolu a stale som v strese ako dopadne prvy den, ze ci si zbytocne len nespravim trapasy... Pomozteee.. prosiiim :) Co mam proti tomu robit?
Červenanie
Any1902
Any1902
Diki mooc, ale keď poviem, že iba zo srandy, že sa červenám, tak sa začnem ešte viac, lebo si to uvedomujem.. ale diki za radyy :)
hrac
alebo druha moznost, dat si to odstranit zakrokom :-) ja som za cervenanie rad a ked obcas sa necervenam tak si pripadam tak nejak zvlastne v zrkadle :-D vyblednuto alebo ako by som to povedal :-D
WildWind
nedávno som aj ja prišla na to, že sa zvyknem dosť červenať, pritom som si myslela, že ja tento problém nemám :D a tiež sa mi to najviac deje pri atraktívnych osobách :) už keď cítim že sa zahrievam, viem, že je zle :D ale vieš čo..najlepšie sa vyhneš trapasu, keď sama pred všetkými povieš, že "oh, a zasa sa červenám" :D niečo v tom zmysle, nech si ľudia všimnú, že že aj ty o svojom nedostatku vieš a že si vieš spraviť aj zo seba srandu a potom to nebudú ani riešiť, maximálne to zoberú s humorom spolu s tebou, ale vysmievať sa nebudú :) vždy treba byť priamy a vedieť hovoriť aj o svojich nedostatkoch a chybách a najlepšie je ich zobrať s humorom a nerobiť z toho tragédiu, vtedy je to praváže o to horšie :)
Monika11111
Tiež som to tak mala, celou základnou ma to postihovalo, ked ma vyvolali čítať hned som bola červená lebo som vedela že všetci sa sústredia na to čo čítam. Tak isto keď som odpovedala alebo sa len s niekym rozprávala. Aj na strednej som to zažívala.
Dnes som už takmer bez toho, stane sa mi to možno 3 krát do roka :) Začala som si veriť a mať sa rada. Prd tým som si vôbec neverila, moje sebavedomie bolo na bode nula.
Preto ti radím aby si popracovala sama na sebe, aby si si verila a povedala si že si skvelá a jedinečná. Možno aj psychológ by bol dobrým riešením, tiež som nad tým rozmýšlala, keď som to zažívala dennodenne ale potom som sa snažila na to nemyslieť a ono to časom odišlo samo a dnes sa nad tým už len zasmejem aj ked mi to dosť strpčovalo život.
Nič s tým nespravíš:) mám to aj ja, červenám sa uz len led sa zohnem zaviazať si šnúrku, jediné čo sa s tým dá robiť, je byť priama úprimná osoba ktorá sa za seba nehanbí. Zvykla som si, postupne sa mi to pri ľuďoch stáva menej a menej, dnes priam vyhľadávam takých čo ma dokážu dostať do rozpakov. Inak na zmiernenie pomáha pravidelný šport.
