Ahojte, budem sa snažiť to zostručniť a prosím len o radu alebo aspon povdzbudenie dúfam že ma niekto pochopí.
Nebudem tu písať vek ale povedzme že už dávno nemám -násť :) a nemala som ešte poriadny vzťah nikoho som nemilovala :( viem že som mladá a ešte tá láska možno len príde ale keď vidím že všetky moje kamarátky už niekoho majú a majú už aj deti je mi hrozne smutno. Nevyzerám zle hovoria že som kočka ale ja mám strašne malé sebavedomie neviem si pomôcť ale stále nájdem len samé chyby na sebe. A je dosť asi aj problém vo mne. Spoznám niakeho chalana, prvý dojem dobrý ale počase zistím že ma ani nepriťahuje správam sa pri ňom nespontánne snažím sa robiť všetko aby si nenamýšľal viac, niekedy som si povedala že predsa nechcem byť sama tak sa skúsím prekonať a naučiť sa mať ho rada aj viac ako len kamarátsky ale nikdy to nešlo proste nedokážem oklamať samú seba :( a samozrejme že sa mi to stávalo aj naopak že keď sa páčil niekto mne a hrozne ma priťahoval tak sa on vykašlal po čase na mňa akoby sa mi to vracalo :(. Niekedy som rozmýšlala že si budem len užívať veď som mladá a aj mne chýba ten fyzický kontakt s niekým ale už kto by si chcel užiť s neskúsenou :( a keby to mal skúsený chlap zistiť počas samotného aktu tak neviem akoby reagoval. S otcom som tiež nikdy nemala dobrý vzťah nemám ho vôbec rada za to čo nám spravil, ako sa správal, neviem ani čo je to otcovská láska, objatie :( .Cítim sa sama, niekedy to prejde ale potom sa to znova vracia a ja už nevládzem, už nemám niekedy chuť spoznávať niekoho nového lebo je to len stále to iste dookola, mám v sebe veľkú bolesť ktorá ma veľmi ťaží na duši už niekedy nemám chuť na nič, neviem už jednoducho ako ďalej :(
Bolí ma duša...už neviem čo mám robiť
Pre mňa je taktiež otcovská láska neznámy pojem... a tento deficit sa vo mne odráža hlavne v tom, že nejak extra všeobecne neverím mužom, česť výnimkám. Áno, vedia byť neskutočne milí, romantickí, pozorní atď. a neskôr sa z nich môžu vykľuť poriadne bezcitné svine...presne takýto prípad bol aj môj otec, čiže... Vo mne je tento predsudok skrátka zakorenený. Aj keď jasné, poznám aj dobráčiskov. No a čo sa týka tohto tvojho problému - problém samotný vidím hlavne v tvojej nízkej sebadôvere. Tiež boli časy, keď som si aj ja málo verila, kládla som si otázky, prečo to, prečo tamto, prečo hento, prečo sa iným darí a prečo mne nie, prečo iní pociťujú šťastie, spokojnosť a mňa trápia "depky"... odpovede som sa ale nedočkala. Tá nastala až vtedy, keď som bola priam na dne po zdravotnej stránke. A keď už bolo po tom najhoršom, uvedomila som si, že som vlastne šťastný človek, mám blízkych ľudí okolo seba, na ktorých mi záleží a ktorým záleží na mne, som zdravá (+-, áno, aj keď nie som celkom fit... no zdravie som si začala vážiť omnoho viac, nadobudlo pre mňa veľkú hodnotu - nuž človek k takýmto názorom dospeje najčastejšie až vtedy, ak danú "vec" začne strácať...no som vďačná za všetky negatívne skúsenosti, bez nich by som dnes nebola tým, kým som :) ), že som inteligentná a keď budem sama sebe veriť, môže sa všetko na dobré obrátiť...a nechcem to zakríknuť, no zatiaľ mi moje zmýšľanie pomáha a som akoby iný človek :) ). Keď si posilníš sebavedomie, zmení sa ti aj pohľad na svet (samozrejme, sebavedomie - vedomie seba samej, takého, akým naozaj si, bez prikrášľovania či prihoršovania). Myslím, že by nebolo odveci skočiť aj za odborníkom - psychológom, ja som tam tiež bola a aspoň som počula jeho názor.
Mimulus ďakujem aj tak za príspevok, tú tému si pozriem. Snažím sa dôverovať si ale vždy príde taká chvíľka ktorá ma zlomí a som zase tam kde som bola. Neviem asi som slabá a mala by som sa trochu zmeniť aj v tom že by som si niektoré veci nemala tak pripúšťať k srdcu ale je to ťažké. A otec problém asi bude ale ja si to neuvedomujem, možno je to skôr také podvedomé a neviem ako ma toto môže ovplyvňovať vo vzťahoch ku chlapom.
Ale možno je naozaj problém ten otec...
Keď si sem už napísala tak asi niekde by si mala začať - tak skús toto www.zdravie.sk
neporadím ti nič, pretože naozaj neviem čo by si mala robiť. nebudem ti ani písať, že si musíš začať dôverovať, pretože to budú iba písmenká. Nebudem ti radiť, pretože ty sama vieš čo musíš spraviť.
