Poznáme sa cca 3 mesiace. Na začiatku som mu povedala,že možeme byť priatelia , ale nechcem vzťah , lebo som mala za sebou jedno sklamanie . Povedal,že to chápe a nebude ma do ničoho tlačiť.
Potom sa to však začalo zamotávať , stále mi kupoval malé darčeky , písal krásne smsky , chodili sme často spolu von , padli bozky na asi 2 stretnutiach . Stopla som to a povedala mu ,že mu nechcem ublížiť , že ho mám rada ako kamaráta a že to tak chcem nechať. Chvíľu to bolo čudné , držal si odstup,pýtal sa ,že čo pokazil ,že veď na mňa so vzťahom atď netlačil .. TO nie , netlačil ,ale neustále romantické smsky , darčeky , večere atď sú tak trochu tlačenie ,nie ?
Nehovorím ,že sa mi to nepáčilo , bolo to príjemné ,len som sa cítila hlúpo,akoby som to využívala ,keď mu neviem dať ja viac - vzťah,lásku ...
Chvílu to šlo , ale potom s tým pomaly znova začal ... nechala som to plynúť , že to skúsim , pustím si ho bližšie a možno preskočí iskra.. Boli bozky , k niečomu viac nikdy nedošlo. A trvá to doteraz ...
Možno to vyznie hlúpo ... ja len neviem ako to mám brať.Keď mu o tom začnem rozprávať , začne sa pýtať čo pokazil a podobne ..
Je mi s ním naozaj dobre , je to pekný chalan, slušný ,milý , pozorný .. chodíme na výlety , vieme sa o všetkom rozprávať , smejeme sa spolu , možem sa na neho spoľahnúť .. čo viac by som chcela nie ? Veď vždy som dúfala,že stretnem niekoho ako je on.. ale nepreskočila tam tá iskra,že by ma mrazilo ,keď sa usmeje , je mi krásne , no nič viac. Neviem či sa to dá pochopiť .
Možem to neriešiť , veď vie ako sa cítim a prehliadnuť občasnú až prílišnú zamilovanosť , ktorú na ňom vidím ,aj keď to popiera ...Užiť si s ním ,veď nám je obom dobre.
Ale zožiera ma pocit,že mu neviem dať viac a on sa tak snaží ... Viac chcem priateľstvo ,no bojím sa akoby to dopadlo ,keby to znova vytiahnem . Ja mu len nechcem ublížiť ...
