Dobry den,
Toto je moj prvi príspevok do tohto fóra preto dufam ze som nic nespravil zle :) . Ak si niekto zacne citat tento prispevok chcel by som sa vopred ospravedlnit za svoju gramatiku (ktora je velmi zla! ) mam totiz Dysortografiu a sam po sebe niesom schopny chyby opravit preto dufam ze to nikoho neodradi. Dakujem
Ale teraz naspet k teme.
Som 20 rocny chalan a studujem vysoku skolu prvi rocnik , od maleho mala som bol vzdy ten ktory bol u nas doma najvecsi optimista a byval som velmi casto veseli a tesil som sa ako normalny clovek s normalnych veci a taktiez ma ako normalneho cloveka niektore veci dokazali nahnevat.
V skole som nikdy moc nevinikal ale zil som s pocitom ze clovek nemusi mat jednotky aby si tym dokazal ze je sikovny a na nieco ma. Vzdy som dokazal nejako prest kazdym problemom ( vramci skoly) a tesil som sa na vysoku a snou spojene studium niecoho co ma bude bavit a v com sa budem citit naplneny. Vsetko slo fajn dostal som sa na skolu na ktoru som chcel (teda aspon to som si myslel) no vsetko sa zrazu zmenilo. Uvedomil som si ze skolu ktoru studujem studvat nechcem pretoze ma nebavi , nenaplna a neviem si predstavit ze by som vnej stravil dalsich 5 rokov. Horsia vec je ze ze cela moja vysoka skola bola len o tom ze som chcel naplnit predstavi rodicov ktory strasne chceli aby som na nu chodil. Prislo skuskove a ja som si uvedomil ze na nieco taketo skratka nemam. A tak vznikla spirala mojich problemov ...
Uvedomil som si ze pre mna v zivote pravdepodobne nieje miesto. Ked som bol mensi vzdy som si predstavoval ze moje buduce JA bude presne vediet co chcem a pojde zatym, ze jedneho dna objavim nieco co ma bude fakt naplnat a robit stastnym. No opak je pravdou. Ked som sa spetne pozrel na svoje detstvo uvedomil som si ze som v skole vecinou patril medzy tych horsich,(nie najhorsich :D ) a vsetko co som sa v zivote pokusil spravit neskoncilo zrovna najepsie. nasiel som za zivot vela drobnosti ktore ma naplnali ( gitara, pisanie, sem tam kreslenie) no vsetko su to veci rekreacne asi v takom zmysle ako si kazdy znas scasu na cas nieco nakresli napise a mozno chyti do ruk gitaru. Nikdy som nenabral pocit istoty v nicom co som robil..
Presla nejaka doba a mam pocit ze moja existencia ako taka je uplne zbytocna. Nedokazem najst ziaden zmysel zivota nedokazem objavit nic co by ma naplnalo natolko aby som sa k tomu stale vracal a nejakym sposobom natom "pracoval". Hej kazdy mi povie ze ide len o to aby clovek hladal, pracoval na sebe, makal a urcite nieco najde v com bude dobry , ze staci sa len zapret a prekonat vsetky problemi.
Ano akceptujem to ale vnimam to tak ze kazdy sme nejaky , kazdy mame svoje plusi a svoje minusi a ked raz niekto nedokaze v sebe najst to co chce a co by ho bavilo ako sa ma k tomu postavit? ked mi niekto poradil ze mam byt viac snazivi nebyt lenivi a hladat veci co ma bavia su to rady akoby mi povedal " bud dokonalim clovekom a vsetko bude super". Ale ja taky niesom.Mmam pocit ze vo vsetkom som priemerny a vsetko co si v hlave vymyslim ze mam rad a mohlo by ma to bavit su len rozne chvilkove pocity no realne tie veci niesu pre mna. Do toho mi nepridava ani to ze niesom typ studenta ktory sadne nad knihy a nauci sa vsetko od hora dole. Ucenie mi vzdy robilo problem pretoze mi prislo velmi zbytocne (stratit cas ucenim niecoho co sluzi len na to aby sa clovek nieco ucil je nanic) ..a teraz ked sa trapim v skole a mozno hrozy ze by som ju skoncil zacal som intenzivnejsie hladat co by mohlo byt mojou zachranou. No nedokazem najst vobec nic a bojim sa ze skoncim doma s rodicmi celi zivot sediaci na gauci (teraz trocha hyperbolizujem) a nic v zivote nedosiahnem. Taketo nieco by som urcite nechcel no sam neviem co mam robit. Ako ma v sebe clovek najst to co ho posunie dalej? Moze existovat aj clovek ktory nema absolutne ziaden talent? (ja sa tak citim).
Casto premyslam nad tym ze vsetko to najkrajsie vo svojom zivote mam zasebou (bezstarostne destvo plne skvelich zazitkov plne snov a ocakavani) a teraz prichadza uz len kruta realita v ktorej musi clovek makat a stale nieco robit aby si mohol neskvor dopriat drocha oddychu . No ja takto zapracovat neviem najme nie na veciach ktore ma nebavia alebo su v mojom repricku s hodnotou "neutralne" . Casto premyslam nad tym ze som skratka uplne zbytocny a necaka ma uz vobec nic pekne. A mozno by som ustril starosti svojmu okoliu keby som radsej neexistoval...
dakujem