Vezmite si hypotetický svet, kde by fungovalo všetko rovnako ako tu, len s tým jediným rozdielom, že smrť, resp. samotné umieranie by bolo bezbolestné a súčasne by existovala možnosť, že by ste mohli sami nariadiť vášmu telu, kedy to má prísť. Teda, že by ste sa mohli bezbolestne a kedykoľvek na požiadanie určitým spôsobom naveky "vypnúť" (napr. po tom čo odrecitujete nejaké zaklínadlo :)).
Otázka znie - využili by ste sami takúto možnosť, alebo by ste to nechali na vonkajšie okolnosti? Ak áno, skúste povedať aj kedy a prečo/za akých podmienok.
Hypotetická otázka života a smrti
Jasne ze by som vyuzila taku moznost. Bolo by to presne sekundu pred tym kym by to stihli zariadit vonkajsie okolnosti / napriklad keby sa na mna rutilo lietadlo, bola by som priviazana k bombe, proste keby som racionalne vydedukovala ze mam menej nez 1 % sancu prezit. Alebo vtedy keby to okolnosti nezariadili dostatocne - napriklad keby som ostala mrzak, po autohavarii :)
A ak si husenica (caterpiller) vezme zivot, tak sa z nej logicky nestane nikdy motyl:)
Ja si myslim jednu vec. To, kde sme boli pred nasim narodenim, si nepamata nikto. To, kde budeme po smrti, tiez nebudeme vediet. Duch nas sice ozivuje, ale je to podla mna nieco ine ako nase vedomie, ktore je do znacnej miery naviazane na mozog a jeho fungovanie.
My sme ako motyle, ktore boli predtym husenkami. Ziaden motyl si nespomenie na zivot, ked bol husenkou...
Ak by som také schopnosti mala, logicky by som do takého úbohého hypotetického sveta nepatrila. A samozrejme, že by som takú možnosť využila, lebo by to nebola možnosť, ale schopnosť. Znamenala by pre mňa iba výmenu *obleku* a nie zánik života. Ten sa vypnúť nedá. :o)
Ja by som takúto možnosť určite nevyužil a ani by som ju nechcel mať. Život sme si sami nedali a preto ani nemáme právo si ho vziať. Život je dar od vesmírneho vedomia a tak s ním musíme zaobchádzať. Dary sa nevracajú.
Mimulus - nie. Zadanie bolo iné. Len samotné "auto-vypnutie" by malo byť bez strastí, všetko ostatné je v tom hypotetickom svete po starom :)
Áno, asi by nás tu bolo menej a asi by mnoho ľudí po tom siahlo už pri počiatočných problémoch. Otázka však tiež je, či je na tom niečo zlé, či je v tom nejaký problém. Možno ani ja by som tu už nebol, ale potom by mi to už zrejme ani nemalo ako vadiť :D
Ak by človeka nič nebolelo a netrápilo tak by ani človekom nebol a neuvedomoval by si iné hodnoty...
nie, myslela som to tak, že u tých cca 90% ľudí už prišlo k dákej životnej situácii, kedy by tu už byť nehceli a tým pádom by využili možnosť nebyť tu
Cize 90 percent ludi nie je podla teba v poriadku?