===Prvá rada: Agentúru treba! Musíš mať živnosť, s ktorej vybavením vždy pomôže buď rodina, alebo agentúra. Bez ohľadu na to, ako dobrá je tvoje nemčina, túto prácu bez ag. radšej nerob. Totiž starí ľudia zomierajú, treba preto rátať so striedaním rodín a z tohto hľadiska je agentúra veľmi dôležitá. A potom aj preto, lebo aj ty ako opatrovateľka môžeš mať záujem zmeniť rodinu. Napríklad by si dostala opatrovať 100 kilového deda, nevládala by si ho dvíhať z postele na gauč a kým ešte vládal chodiť a potreboval iba spoločnosť, komunikáciu a problém s domácimi prácami, bolo to v pohode, no od istého času to tam už nejde, dedko zaľahol na smrteľnú posteľ a ty musíš odtiaľ preč. Keď máš 40 kg aj s topánkami a výšku pod meter, päťdesiat :) Aj tu je agentúra nápomocná. Inokedy môže zase rodina povedať, že ťa nechce. Starí ľudia sú všelijakí a nemusíš byť každému sympatická. Mňa raz z jednej rodiny vyhodili, lebo som nemala vodičský. Tak našla ag. inú rodinu, kde som mohla pracovať aj bez neho. Niektorý starý človek môže mať psa a ty máš alergiu na chlpy zo psa. Tak žiadaš o výmenu rodiny. Inokedy môžeš pracovať u človeka, ktorý má plesne v dome a ty máš alergiu, tak pýtaš novú rodinu. Iný starý človek nechce v noci spávať a nechce ani lieky, je svojprávny, nepohneš s ním. Zo začiatku ti to nevadí, ale povedzme po roku si už z toho taká unavená, že pýtaš od agentúry inú rodinu, lebo sa bojíš, že začneš odpadávať. Začínajúce opatrovateľky platia malé odvody, ale ktorá to robí už celé roky, odvody má oveľa vyššie. Aj to môže byť skutočným dôvodom, prečo ťa rodina vyhodí a vezme radšej začiatočníčku bez nemčiny a bez skúseností. Aby na ňu neplatila odvody 300, ale len 150. Tak, či onak, agentúru tu treba.
===Druhá rada: Uč sa nemčinu! Rakúšania sú ale na cudzincov zvyknutí a gramatické chyby ľahko prepáčia. Len musíš porozumieť príkazom, to je pre začiatok najdôležitejšie a ked nerozumieš, tak usmievať sa a prikyvovať hlavou, od takého tretieho dňa akýmsi zázrakom už budeš rozumieť takmer všetko. Aj sa veľa pýtaj, komunikuj a snaž sa dovtípiť, čo čo znamená. Ty si hovor po svojom, ako ťa naučili v škole, oni ti rozumejú. Ale:
í foa hám - Ich fahre nach Hause.
í hop - ich habe
í hobá ka geld - ich habe auch kein Geld
í hop ka ca - ich habe keine Zeit
í hop ka ca kchopt - ich habe keine Zeit gehabt
í broch - ich brauche
brochst du á wos? - Brauchst du auch etwas?
í gľop - ich glaube
gľobinet - ich glaube nicht (Kärnten)
ná - nein (W)
zogn di lait - sagen die Leute (Kärnten)
hait - heute (Kärnten)
í gľobá - ich glaube auch
í šľof - ich schlafe
iá - ich auch
gema bóden - ideme sa kúpať
gema - ideme
gema áfa - ideme hore (schody, výťah...)
gema óba - ideme dolu (schody, výťah...)
María kreka puci - Mária je tehotná (Kärnten)
kim - komm (Tirolsko)
Kimšt du hojte? - Kommst du heute? (Tirolsko)
fogala - vögel - vtáky (Kärnten)
liap - lieb - milé, zlaté (Kärnten)
vósa net - weiss ich nicht (Kärnten)
===Tretia rada: Uč sa variť! Rakúšania väčšinou varia z polotovarov, tak sú zvyknutí. Ale keď mal dotyčný pred tebou nejakú staršiu, ktorá mu parené buchty vyvárala a koláče z kysnutého cesta vypekala, tak máš asi dosť smolu. Ale vo väčšine prípadov sa to s varením v pohode dá. Akože parené buchty, pečené buchty, knedle a koláče z kysnutého cesta by jeden normálny original Rakúšan ani nemal poznať, a tak by mal aj umrieť :) Tu zostáva už len držať palce, aby si nedostala klienta takého, ktorého v tomto smere niektorá z tvojich bývalých kolegýň pokazila :) alebo nedajbože kazí tvoja súčasná striedajúca sa kolegyňa. Knedle nepoznajú a namiesto nich robia Semmelknödel. V každých potravinách nájdeš vo veľkom sáčku také maličké kocky zo sušených žemlí. Nasypeš ich do misky, zaleješ horúcou vodou, ale podľa teploty takou, aby to tvoje ruky zniesli, pridáš vajce, soľ, môžeš aj korenie, petržlen a niekto tam dáva aj praženú cibuľu (tá ale nemusí byť). Zamiesiš, urobíš z toho cesto a z neho gule, ktoré potom hodíš do vriacej vody a uvaríš. Okrem toho robievajú Kärntner Käsenudeln, volajú ich aj kasnudeln. To je polotovar. Ďalej Berner Würstel. To sú párky obalené do slaniny a plnené syrom. Treba ich usmažiť na oleji na panvici. Podávať so zemiakmi a s horčicou, prípadne so šalátom. U nich je to normálne jedlo. Zo sladkých majú najradšej také rôzne gule z polotovarov, napríklad Zwetschkenknödel. Keď im ich urobíš zo zemiakového cesta v čase slivkovej sezóny ty sama, tak sa budú veľmi čudovať, lebo také ešte nevideli, aby to človek sám robil. Ale potešia sa. Z našich tradičných majú najradšej rezeň a palacinky. Palacinky najčastejšie s marmeládou. Kakaové nepoznajú. A tvarohové tiež nie. Niektorí chodia po reštikách. Iní si varia sami. Napríklad dedko je pacient určený na opatrovanie a babka je celkom zdravá žena, ktorá chce variť sama. Tým pádom ti odpadá varenie, lebo ona navarí aj pre teba. Aj také rodiny bývajú. Keby si chcela upiecť koláč, tak stačí hrnčekový. Polievky jedia väčšinou sáčkové. Často pizzu z polotovaru. Pre nich je to normálne. Ale myslím si, že nebudú mať nič proti, keď im budeš chcieť navariť niečo slovenské. Ako v ktorej rodine. Treba sa opýtať. Niektorým prekáža kupovanie drahých potravín. Salámu najlacnejšiu, to je asi Extrawurst, Pikantwurst, Leberkäse, Haussalami. Chutia dobre. Rozhodovať sa podľa ceny a podľa akcíí. Vypržaný syr nepoznajú, vyprážaný karfiol tiež nie, vyprážané kuracie pečienky tiež nie, vyprážané šampiňony tiež nie, ale po dohode im to môžeš urobiť. Ja som s tým väčšinou nemala problém. Keď som mohla, tak som sa uchýlila k normálnemu vareniu bez polotovarov. Nechcela som kolegyniam ublížiť, že budem klientov učiť na slovenské dobroty, ale z polotovarov mi je zle, bolí ma z nich hlava a vraciam z nich, hnačky mám z nich, bolí ma z nich brucho a prdím z nich. Ako keby obsahovali niečo, čo ma môže otráviť, iní ľudia s tým problém nemajú. Nechcem škodiť svojmu bruchu, dosť som si už vytrpela za jedenie polotovarov. Asi som na ne alergická.
