Ahojte, znova sa hlásim, aj keď len málokto si ma asi bude pamätať. Vo februári som písal túto spoveď -
www.zdravie.sk
Znova vás tak trochu prosím o radu, aj keď riešenie by malo byť pre mňa úplne jasné, ale chcem vedieť váš názor. Situácia sa na jednej strane zlepšila, na druhej strane je to ešte oveľa horšie.
Prvé pozitívum je, že som navštívil školu a dal si žiadosť na pokračovanie. Takže vlastne môžem pokračovať ďalej, len musím spraviť skúšky. Čo je vlastne super. Na druhej strane je to zlé, ako vždy v rodine. Ak si prečítate tú starú spoveď, tak to skorej pochopíte. Ide o to, že v mojej rodine sú všetci psychicky chorí, včetne mňa, ale som na tom ešte najlepšie, zo sociálnou fóbiou. Dostávam invalidný dôchodok, podržte sa, z neho platím byt, rodičia nemajú prácu, tak nedajú skoro nič, dôchodok mám pomerne dosť veľký. Brat tak isto prispieva. Invalidným. Môj otec žije u starkej, je tam dennodenne teror, doslova starku šikanuje, aj keď nie priamo, ale túto zimu ju nechal napr. odpratávať sneh, čo popadal zo striech, starka má 75 rokov a kopec chorôb. Nechá ju drieť v záhrade, starka mu len varí a on nechce jesť, a vytešuje sa v tom, keď jej môže ubližovať. Proste hrozné zúfalstvo je tam, a to ma tam nútia skoro stále chodiť, inak sa urazia.
Keď som chcel odísť, lebo v tomto sa nedá žiť, je to strašné, celá rodina sa proti mňe otočila a zatlačili ma. Vraj ja musím platiť byt, starať sa o chorého brata, toto povedala mama a aj otec. O brata, čo má schizofréniu. Oni odmietajú zodpovednosť, všetko to hodili na mňa, je to nanič. To ešte brata posiela do roboty a otec momentálne terorizuje z odchodom preč do nejakej dediny, lebo sa mu nepáči bývanie u starkej. Predávame rodinný dom a 3-izbový byt, mama chce samozrejme polovicu, aby mohla odísť preč. Takto to mám do školy 3 km, odtiaľ by som to mal 17-18 km. Hodili všetci na mňa zodpovednosť, otec chce bývať do zapadákova, lebo vraj mu vadí hluk a nebude sa stále zdraviť susedom a vraj starka kvôli nám musí predať svoj rodinný dom. Psychopat. Je to ako zlý sen, nemám odvahu na odchod, lebo ma začnú vydierať a ja vždy nejako povolím. Ale je to asi len taká časovaná bomba, ako by ste sa zachovali vy? Potrebujem sa konečne z tohto dostať a žiť to, čo potrebujem, lebo skončím asi z celou rodinou na psychiatrii.
