Je to depresia alebo som len lúzerka ako milion dalších?

Príspevok v téme: Je to depresia alebo som len lúzerka ako milion dalších?
anitaSK

Neviem s týmto problémom som tu videla už viacero príspevkov asi. Mám taký pocit že sa cítím ako zombie. Ako keby mi zdochla duša, som proste chodiaca prázdnota. Nič ma nebavý, nič ma neteší, nič sa mi nechce, najspokojnešia som ked spím alebo som sama. Ludia sa ma pýtaju prečo som permanentne nasratá a smutná. Ale ja im poviem že mi nič nie je, lebo moje zmýšľanie by aj tak nepochopili. Prídem si ako keby som bola príliš komplikovaná alebo čo. Pritom viem že nemám žiadnu vážnu chorobu ani netrpím hladom. Síce čo je bieda už mám 21 a ozvala sa mi hypertenzia a mam zopar šediniek a už rok aj voľaco sa nedokážem udržať na uzde a schudnúť. Niekedy vedome svoje nesťastie zajedám a pritom mi teču slzy po líci, alebo v noci sama v posteli pozerám do blba a placem. Už ani neviem z coho všetkeho. Ráno vstanem skoro o šiestej, už len to ma serie, potom sa horko ťažkp prinutim namalovat sa a nakulmovat vlasy pritom som dakedy milovala pocit starat sa o seba, obeciem si hocico, proste kedysi som si potrpela na podpatky a tak, ale dnes uz len rifle, pulover, kozák, botasky. idem znechutena do roboty tam pozerám kazdu hodinu ked uz bude zaverecna a mozem ist domov, robim v kancli a papiermi, doslova to neznášam, práca v exceli to je pre mna asi najneoblubenejsia cinnost. Mam v pohode vesele kolegine ale aj tie na mne vidia ze som čudná. Málo hovorim, sama od seba sa ich nic nepýtam, nesmejem sa tolko ako oni, som skor sklesnutá. Potom prídem domov natlacim do seba nieco, proste hocico je mi to už po pravde jedno ci skapem v 40 na infarkt, pritom rozum mi hovori aby som sa stravovala zdravo lebo mam ten tlak a chcem byt chudý a krásna znovu raz. Ale ja proste aj tak chytím do ruky fašírku alebo cokoladu a aj tak si dám kavu s curkom, nechápem sa mozog mi hovori jedno a druhé spravím. A ja aj ked schudnem tak potom to hned priberiem naspat lebo sa nedokazem vedome prinutit ku striedmosti a obmedzovaniu a ku pohybu, sem tam ma chyti mania beham kazdy den ale vydrzi mi to max. dva týzdne potom vidim ze som schudla len trošku, alebo co je horsie niekto ma ponukne cokoladou alebo niecim prote na oko velmi chutným a to vo mne vyvolá žranicu potom uz ladujem vsetko rad radom a som tam kde som bola, zase pribratá a nestastná. No stou prácou je to tak, že ja ani neviem co by ma bavilo, ja by som chcela proste zarábat aspon 800 euro a robit co najmenej, lebo som doteraz nenasla nieco co by ma naplnalo a uz asi ani nenajdem. Najviac ma hnevá ze proste som tu na tejto dedine a bez penazi sa z tadeto nijako neviem vyhrabat, neviem vidiet svet, neviem si nic na seba zakupit, lebo zarabam len minimalny plat z roho dam volaco rodicom ze u nich som a zase mam len drobáky na jedlo a cestovné. A hnevá ma to že sa neviem pohnut z miesta. Moj vek je 21 rokov. Na vysokú sa nechystám lebo neviem co cchem robiť, ako hovorím. A po pravde asi na nic suce ani nemám hlavu, vzdy som bola priemerný student. No tak chodim do tejto práci ktoru neznasam, z nej chodim domov ako mumia, najem sa, pozriem serial, vecer sa nudim na fb, a idem spat znechutena a takto to uz ide polroka. A nemám frajera, no a preco? No neviem ak si priznám pravdu tak je to asi preto že sa mi pácia muži na ktorých nemám. Sama by som cchela pekneho, nie tučneho a muža ktorý neni nula ako ja. A nemam ani prilezitosti stretnut muža nejakeho velmi kde. Na diskoteky nechodím lebo nemám na to, najblizsie tu je len male mestecko. Ale uz som bez muža dva roky, a asi som aj monotone zvyknut na tento stav. Už sa ani nepovažujem za pritazlivu a nemam ani naladu na tie opletacky s chlapom, pri sexe som mala aj tak vždy blbí pocit lebo mam strie na stehnách a mám kus bruško, a bez make upu sa nepovažujem za peknu. A hlavne mam neskutocnu fobiu z otehotnenia, deti nechcem mat , vobec ich nemám rada. Preto mam doslova paranoju z toho ze este aj ked som braa antikoncepciu som vzdy mala obavy ze co ak otehotniem a tu antikoncepciu uz brat nechcem lebo ak by som este viac pribrala tak by som to uz nezniesla a zrutila sa, sice ja si niekedy myslim ze som sa už zrutila lebo niekedy mam taky den alebo výkend ked som sama a revem a neviem prečo. Pereto ma ku psycháčovy ani neposielajte, to ja im neverím a antidepresiva brat nechcem zase len dalsie lieky co ma oblbnu a stlstnem z nich. Neviem ci mi vobec viete poradit asi som už strateny prípad. KAMAratky uz velmi nemám, teda prakticky uz nemám lebo sa odstahovali takze len chat, a druhá je uz v chomute takze uz na mna zabudla. Ja som už len taký cvok domaci, aj ked ma niekam volá brat z lutosti, idem niekedy ale vacsinou ostanem doma ani neviem preco, mam kopec malickych mindrákov, mam akne nie nejake hrozne ale vadí mi to lebo uz mam 21 a stále si musim dat na tvár nejaku omietku aj ked sa namalujem a upravim ludia mi hovoria ze som velmi pekná ale ja tomu neverím, lebo viem ze bez mejkapu som priemerna baba bez tváre. A neviem tu sa nedá ani nič robit na dedine, je tu chudoba, bieda, siva priemernosť v tajných snov snivam o luxuse, aj ked viem ze ho nikdy nezazijem, nikdy nebudem vidiet bali, hawaj, maledivy, monaco, sant tropez, nikdy nebudem štíhla, krásna, úspešná žena. predsa len to by som musela ináč zarábať, ja nechápem ako moze byt niekto spokojny len tak ze žije tu má trošku na rožky, nikdy neuvidi druhy koniec sveta, nebude si moct kupit krásne veci. Mna tato mizeria tu serie, rozmyslam v kuse ako sa vybrabat. lEN SA uzatvaram do seba, rozmyslam, nemam chut na rozhovori. hUTáM ci sa od juna zase dat na chudnutie, ale uz som maximálne demotivovana tými xy neuspechmi a zlyhaniami zo samej seba. Zase mam tých sprostých 68kg/173cm a kysnem a nic, Už som rozmyslala ci si kupit nejaku trápnu knižmu motivacnu ale ja na tie keci ako secret a coehlo neverím vobec, tak neviem ako riešit tento stav. neviem ci to je už depresia alebo len proste nechuť do života. je to dlhé asi si to ani vela ludi neprecita, no tak asi tak. Ach :/

Leela333

Mimulus, nejde o to, že by nebola silná osobnosť, ale o to, že vie len fňukať a nič s tým nerobiť. Ona nie je slabá, je len lenivá a čaká na zázrak, kedy jej vysnívaný život len tak zaklope na dvere.

Mimulus

Ale jej nakladáte! Všetci ľudia nemusia byť také silné osobnosti aké ste vy a preto majú takéto problémy!

Leela333

Ľudia ako ty ma neskutočne iritujú. Viete sa len sťažovať, frfľať a nadávať, ale neviete spraviť absolútne nič preto, aby ste niečo vo svojom živote zmenili. Ty nevieš čo chceš robiť, len vieš, že to má byť niečo ľahké za veľa peňazí - wtf? Ak chceš niečo v živote dosiahnuť, nejakú zmenu tak na sebe začni makať a prestaň sa vyhovárať a fňukať ako malé decko. Čo sa týka výzoru, len nariekaš, že nie si pekná, aj keď ti všetci hovoria, že si a chceš to určite počuť aj od nás (hoci to nemáme ako zhodnotiť), lebo máš nízke sebavedomie, ale rada počúvaš komplimenty.

Keď ťa nebaví robota, daj výpoveď a hľadaj niečo iné. Ak sa ti nepáči kancelárska práca, choď makať manuálne, nevidím na tom nič zlé, len už sa vzchop a niečo rob ak chceš niečo vo svojom živote zmeniť, lebo pečené holuby ti do huby padať nebudú.

lilyianka

ty vole, tak takúto negatívnu osobu a toľko negatívnych vecí, ako sa niečo nedá, nejde, nevie, nepáči, netúži, neblabla ešte asi nečítala ..dievča ty sa najprv začni usmievať na svet, a niečo so sebou rob ..veď ty si fakt len chodiace telo a nič viac .... buď rada, že máš prácu, vieš koľko ľudí ju nemá a bolo by rado, keby aspoň do excel tabuľky čosi zahadzovalo za tvoj plat?? buď rada, že tam odkiaľ si si ju zohnala ..neviem prečo mám pocit, že je to nejaké stredné príp. východné slovensko .... nemáš chalana ..veď sa niet čo čudovať.. keď ťa nejaký zbadá, radšej ťa ani neosloví, pretože z teba vyžaruje total negatívna energia.... ale to ti tu nenadávam, ani nič podobné, len chcem, aby si si uvedomila svoju situáciu ... buď rada, že si zdravá, že ti nič nechýba, niekomu neostane ani tých pár eur, čo tebe a musia nejak prežiť ...

smutnaSR

si obycajna nevdacna luzerka. rodicia by ta mali akurat vyhodit z domu na ulicu nech zazijes co je to skutocna mizeria a mozno si zacnes vazit aj "drobnosti" ako to ze mas co jest, ze mas strechu nad hlavou a ze sa mas kde umyt a do coho obliect. si obycajna nula, ale hlavne ze mas obrovske poziadavky na zivot a vsetkych ostatnych okolo seba. chces zit ako tvoje idoly z TV a pritom nic nespadne rovno z neba a z toho prameni cela tvoja "depresia". len takouto "depresiou" ale "trpia" miliony zavistlivych, neschopnych a lenivych ludi s velkymi ocami ako ty, takze k ziadnemu "psychacovi" naozaj chodit nemusis.

Lulita

tiez si myslim, ze bezne starosti ludi na SR len viac prezivane :))

je tam az prilis nemam, nechcem, nebudem...same nie, nie, nie, neviem preco, ale mam pocit, ze series samu seba

anjelik*

Anitks, ten stav, v ktorom si, si si spôsobila sama. A popísala si ho veľmi presne, skutočne si zombie a skutočne ti duša zomrela. :o) Prečo sa ti to stalo? Pretože si stále znovu a znovu vytvárala spomienky o ľuďoch, okolí, sebe, a to v stave nasratosti, ublíženosti, smútku a v iných kvalitných stavoch....o celom svete a pre tieto svoje spomienky už nie si schopná vidieť skutočnosť. Vidíš iba pokrivené obrazy, nevidíš to, aká si skutočne, akí sú ľudia. Inak povedané, vnútorne si zomrela, nie si schopná už nič precítiť, z ničoho sa tešiť.:o) Stalo sa to, lebo si ešte mladučká a nikto ťa neučil, ako máš správne myslieť. Ak chceš tento nežiadúci stav zmeniť, musíš zmeniť svoje postoje. Začať na svet nazerať inak..čisto..to znamená nie nešťastná, nie namrzená, nie smutná, nie nasratá..čisto a bez emócií. Začni pohľadom sama na seba ...ako na niekoho cudzieho..hľadaj na sebe to pekné, to, vďaka čomu sa na seba usmeješ a povieš si..ja nie som predsa mŕtva, ja žijem a mám právo žiť čo najlepší život. To predsa nie je dané krásou a bohatstvom a obľúbenosťou, to je dané tým, ako sa sama cítiš a ako ťa *cítia* tí druhí. :o) Je to náročné zmeniť sa, ale nie nemožné. Nemusíš čítať motivačné knihy, len prestaň vytvárať tie negatívne spomienky, nahraď ich pokojom a radosťou. Otvor sa druhým ľuďom, nie násilne, len tak v pohode a uvidíš, že sa všetko zmení. Je dôležité sa s druhými rozprávať, aj keď sú to možno pre teba hlúposti..pre nich nie a ty nasaješ do seba ich radosť. Tak začni a nečakaj, že to pôjde ľahko a hneď, ale pôjde to. To mi môžeš veriť, inak by som ti nepísala. :o)

mrtva_mrkva

anitaSK,
perfektny prispevok :)) ako keby som citala o sebe, az na tuto cast "ja by som chcela proste zarábat aspon 800 euro a robit co najmenej". tiez h*ovno zarobim a neviem sa pohnut z miesta. ani nie tak kvoli tomu, ze by neboli moznosti, ale skor kvoli tomu, ze nevladzem. a nemam odvahu. a podporu. a tu s mojou labilnou psychikou potrebujem

sade8

co by som ja za taku pracu dala...a vobec za pracu.....to by si radsej bola nezamestnana? prides este s vacsimi depkami...viem o com hovorim.

anitaSK

hahah že chýba ti chlap ..to je Super rada :DD

neviem ci su toto normalne problémy ,ale chcela by som aby to pretalo lebo nechcem byt nestastna nechcem chodit sklesnuta bez elánu...