Ahotje , mám 17 a potrebujem poradiť. Velmi som sa zalúbila do spolužiaka. A tým nemyslím nejakú platonickú lásku , ktorá ma prejde za 2 týždne . Poznáme sa spolu od základky a už ako malá prváčka som bola doňo "buchnutá" . Ked som mala 10 prestúpila som na 8 ročný gympel a bola som štastím bez seba ked som zistila že spolu budeme v triede :D . Páčil sa mi a asi aj jemu ale bola to len taká detská láska , ktorá pominula. No a potom sa zalúbil on domňa :D , boli sme ešte len decká ale viem že ho velmi zabolelo ked som ho odmietla, "nechcela som ho " a začala som ho ignorovať lebo som nevedela sko sa k nemu správať . Neviem kedy ku mne prestal cítiť to čo cítil ale vždy som vedela že medzi nami niečo je , proste chémia vdaka ktorej som si s ním velmi dobre rozumela . Aj napriek tomu že som k nemu vždy niečo podvedome cítila som ho odmietala . Nikdy sa ma priamo nespýtal či by sme to neskúsili ale človek proste cíti ked má k nemu niekto väčšiu náklonosť ako ostatní .No a teraz mám pocit že mi asi "karma" vracia všetky tie odmietnutia ktoré som mu dala .Priťahuje ma nielen fyzicky ale aj psychicky a viem že som nikdy nestretla nikoho s kým si tak rozumiem. No a to ma trápi najviac pretože mám pocit ,teda podvedome viem že on sa už posunul dalej a má ma rád len ako kamarátku no ja neviem čo mám robiť a zabíja ma vídavať ho každý deň . Nikdy som k nikomu necítila to čo k nemu a práve preto ma bolí že som asi zmeškala moju šancu . Potrebujem radu , myslíte že to mám ešte skúsiť ? mám mu povedať čo k nemu cítim ? Alebo mám ísť dalej,,,velmi sa bojím že po tolkých odmietnutiach už proste nechce nič riešiť ,prosím poradťe mi , budem vdačná
Zalúbila som sa do chalana, ktorého som neustále odmietala
myslíš, že by sa to pohnojilo, keby mu to povedali že som sa pýtala, aj napriek tomu, keby mi sľúbili, že nepovedia?
tak oni ho poznajú dobre, a s niektorými mám dobrý vzťah, myslím, že by mi to normálne povedali. neviem, že či by sa im s tým zdôveril, no mám tip na pár z nich, komu by to povedal...
ale je tak ako hovoríš - istotu budem mať, až keď to budem počuť od neho. určite by mi to povedali aj spolužiaci.
len najmenej ešte asi takých 5 mesiacov ho neuvidím. a trápim sa kvôli tomu, že neviem, čo ku mne cíti/cítil...
hm...nepovedia mu to potom, ze si sa vypytovala?? mas taky s nimi dobry vztah a oni ho tak dobre poznaju? doveroval im a hovoril taketo veci? no neviem...ako na jednej strane mozno dobry napad, ale istotu aj tak nebudes mat...na druhej strane je lepsie si veci vybavit a vyriesit sama...zariad sa podla svojho pocitu ;) a urobis najlepsie, len zbytocne naozaj to nenatahuj lebo si predlzis stres a nebudes vediet na com si a nikam sa nepohnes :p, nie je zac ;) mozno ti radim uplne blbosti neviem :D, len riad sa podla seba, aby si potom nelutovala ;) a neboj bude ako ma byt
zelovoc
ďakujem za rady. máš pravdu, asi najlepšie bude sa stretnúť, pokecať, a zistiť či povedať či nie...
alebo myslíš, že keby som sa náhodou stretla s inými spolužiakmi skôr než s ním, že či by som sa mala ich spýtať na to, ako to oni vidia? lebo oni sa s ním poznajú dlhšie než ja, možno by vedeli povedať, či to on so mnou myslel vážne či nie...
aha...no to je o take zvlastne ked sa mu po roku ozves, asi najskor chodte von a nevybal to rovno na neho...sak zavolat von nic neznamena ;) a pokecate, uvidis ci sa zmenil a ako sa k tebe chova a ze ci ma zmysel mu nieco hovorit...hm tak chalani si asi predsa dost podobni :p v tomto...no chapem teba riesili a zvysne baby nie...ku mne sa kamos vzdy choval inak ako ku zvysnym babam a vsetci mi to hovorili a nakoniec je na chlapov :D, aky to paradox :p...nevadi. podla mna si vyjst von a pokecat bude zaujimave po roku a mozno zistis, ze sa aj zmenil a aj tvoje pocity k nemu takto nazivo...hm?
zelovoc
tak on je ten typ, že za bozkáva s každou..dozvedela som sa, že aj s pár spolužiačkami..
ja by som to ani neriešila, no spolužiaci nás stále rozoberali v triedy, a mne to bolo trápne to počúvať, keď ani neviem, či to on myslel vážne. (tie poriešenia čo mal on s inými spolužiačkami sa v triede neriešili. preto mi to bolo divné, že mňa s ním riešia)..ja som nevedela, čo s tými pocitmi mám robiť, tak som ho ignorovala, ale on stále chodil za mnou. na ten jeho pohľad v jeho očiach neviem zabudnúť. no potom sa furt stalo niečo, čo ma úplne zmiatlo, či ku mne vôbec niečo cíti (napr. raz bol so mnou, raz s inou. ale viac menej sa držal v mojej blízkosti - neviem, či to dáva nejaký zmysel. alebo raz urobil niečo milé, raz sa na mňa vykašľal)...
už ubehol rok, čo sme sa nevideli, a nepísali. tak neviem, či mu mám tak z ničoho nič napísať (keď ani neviem, kedy sa uvidíme, aj keď by som radšej chcela zoči-voči, no tá nevedomosť ma zožiera)...
ale hlavne nie si ziaden zufalec!!! :) hore hlavu dievca :) nejak to dopadne a pojdes dalej s nim ci bez neho a pride dalsi ;)
ach jaj nemas jednoduchu situaciu...skoda ze si to vtedy neporiesila s nim, ze ako to je s jeho citmi...ja som mala tiez pocit, ze ku mne nieco citi, aj ked si spomeniem na to ako sa choval tak aj ostatnym kamoskam to tak prislo a pytali sa nas ci je nieco emdzi nami, ale nebolo a on to nemyslel nijak, dobre mame teda mali sme k sebe blizsie a dokonca mal zaujem sa aj bozkavat, ale ja som uhla lebo vedela som uz ako to s nim je a nejak ma uz vtedy presiel...skratka chalani su asi mili, poriesia bozky, ale nic viac to pre nich neznamena...teda nebudem zovseobecnovat lebo ako pre ktoreho, ale pre mojho kamosa to plati...ked sa mas kvoli tomu trapit tak mu to daj vediet...alebo daj temu tie vase poriesenia, ze vtedy sa ti velmi pacil a ze ako on vtedy bral teba sa ho mozes spytat, mozes dojst v tom rozhovore az ku tomu, ze tebe sa ani vlastne neprestal pacit...a uvidis ako on na to zareaguje alebo vlastne ako ti odpovie, ze ci nieco vtedy citil, ked ty si ano, ked povie ze iba kamaratsky ta bral tak uz to bude na tebe ci sa mu priznas, ze stale neico citis...no neviem porozmyslaj, povymyslaj sposob, ale dlho sa s tym netrap a rozhodni sa
zelovoc
ďakujem za odpoveď :)
na raz mi pred spolužiakmi povedal, že ma má rád ako kamarátku (nepovedal to presne takto, ale myslel to tak). ale pri určitých momentoch som mala pocit, že ku mne cíti niečo viac (pohľad v jeho očiach, pár milých skutkov. pár-krát sme sa poriešili, no v opitosti, takže neviem, či to myslel vážne), a ja som sa vtedy hanbila, a city som zatajila...no on sa už pohol ďalej. teda, neviem či ku mne ešte niečo cíti, ale proste chcem vedieť pravdu...
pár-krát keď sme boli sami, tak o tom vôbec nepadla reč, ani sa o nič nepokúsil, a nechcem teraz pôsobiť ako zúfalec, ak mu ja poviem, ako sa cítim...
odpisal mi kratsie a o dost a stalo tam, ze nie velmi rozumie mojej sprave...rozumel, ale bol v soku a chcel si byt isty. napisala som mu narovinu este jednu myslim a tym sme nasu konverzaciu cez net ukoncili...chcel to prebrat osobne, ale to je uz iny a zamotany pribeh :p...nevedel sa rozhodnut a vyznat sa vo svojich citoch, myslim, ze len zvazoval, ze zrazu konecne ja nieco citim tak ci by neskusil, ale on uz necitil nic. hm bolelo a velmi, vtedy bolo aj skuskove, dlho akokeby vahal a raz mi daval nadej a potom zrazu ziadna nadej. radsej to povedz osobne, teda ak mas pocit, ze osobne tak osobne a ak skor, ze bude lepsie napisat tak napis. nemohla som to riesit osobne a keby to riesim aj osobne dopadlo by to horsie, myslim, ze by bol tak v soku, ze by navrhol aj vztah a potom by to velmi rychlo skoncilo, iba by som trpela a tak som aspon menej. nechcem ti brat nadeje alebo co lebo vzdy je kazdy pribeh iny, ale radsej sa pripravit na najhorsie a cloveka to potom moze iba v dobrom prekvapit a potesit :). neviem no ja by som sa nepytala na jeho city, ale skor vyjadrila tie svoje, on sa potom uz nejak vyjadri. hm sklamani bolo a este bude kopa, ale ak ta to trapi a nevies sa pohnut dalej, mozes to v buducnosti lutovta, ze si to neskusila tak mu to povedz, napis hocico, len to skus...ja som to urobila preto, aby som nikdy nemusela v buducnosti nieco lutovat a nelutujem ani. viem, ze nechces stratit kamarata, ale mna s tym mojim to iba zblizilo...sice asi az po 5 mesiacoch, ale sme si blizsi kamarati :) a nevymenila by som ho :). ak je skutocny kamarat, ludksy a chapavy tak to, ze ty ku nemu neico citis nemoze znicit vase kamaratstvo, na urcite obdobie mozno bude to divne, ale aj tak je v zahranici ako pises tak mozno kym by ste sa opat videli uz by ta presiel aj, ktovie...ale skus to ;). vela stastia
zelovoc
a on ti ako odpísal? tiež dlhá správa, či ti iba napísal, že k tebe už nič necíti? a nebolelo ťa to?
(prepáč, že také otázky. ja som totižto v podobnej situácií, a neviem, či mu to mám vôbec vravieť, pretože už sa ani nenachádzame v rovnakej krajine, no raz za čas príde naspäť. ja by som mu to chcela povedať osobne, chcela by som vedieť, na čom som, no neviem ako a nechcela by som stratiť kamaráta)
neviem, či by som sa mala iba spýtať, či ku mne niečo cíti, alebo mám povedať, ako sa cítim ja. bojím sa odmietnutia....raz som to riskla cez správu, a nedopadlo dobre.
