Ahojte,
Depresiami trpim uz desat rokov,momentalne mam priatela
a jednu jedinu kamaratku ktora tak mozno raz do tyzdna ide so mnou von.Po praci som unavena lahnem si a kym nedojde priatel tak ma ide roztrhnut.Na to vsetko mam problemy v komunikacii vacsinou ked sa necitim dobre.Cudzich ludi sa lakam.Zacina mi z toho sibat znovu.pred dvoma rokmi som bola v Pezinku dali ma tam totalne do kopy ale postupne sa to znovu dostava do tych istych kolaji.....Velmi tazko sa zosnamujem s ludmi.....nebavi ma takto zit trpim.ked som bola este zdrava rada som spoznavala ludi teraz je to uplny opak...dokazala som sa rozpravat s hocikym.Nikedy som pracovala v administrative a teraz som tak klesla ze upratujem.Tam odpracujem par hodin.
Neviem ci by som zvladla 8 hodinovy pracovny pomer.Ale chcela by som byt medzi ludmi.Neviem co so sebov.....
Trpim samotou a depresiami
Lulita - takže ti to napíšem ináč. Nie nenašiel som spôsob ako z toho von ale pre mňa nebolo nikdy podstatné koľko existuje na svete lekárov a liekov ale to či sú okolo mňa ľudia o ktorých by som sa mohol oprieť. Myslíš, že prečo som ešte stále tu - a ,,trápim,, sa už 15 rokov? Bez lekárov, liekov....Vieš čo mi celé tie roky pomáhalo - viera, nádej, smiech, práca...a tak ďalej. Možno som si mal dať tabletku keď som bol smutný ale ja som sa išiel radšej zabaviť... V tom je medzi nami rozdiel.
Ani neviem ako by som popísala môj stav. Že či je to depresia ako choroba, alebo dlhodobý smútok alebo psychické vyčerpanie, tým spúšťačom sú u mňa rodinné problémy a ťažké detstvo s rodičmi. momentálne som čerstvá dvadsiatnička a prestávam veriť že sa raz niečo zlepší lebo ani pozitívne myslenie mi nepomohlo, doma je to stále iba horšie a takisto aj v mojej mysli. Mimulus-súhlasím s tebou, ja už som nadobudla podobné názory ako tu píšeš, samota je skutočne lepšia ako byť medzi falošnými ľuďmi
Mimulus - ja sa zrejme uz nikdy nevyliecim z pp, ale poviem ti, ze poznam ludi, ktorí sa pomocou liekov z toho dostali a dnes su v pohode, im ta pomyselna barlicka zabrala, ty tu stale dokolecka len pises, ze sa trapis ci co uz 10 rokov...tak asi tiez si nenasiel sposob ako z toho von, aj ked sam nevies co ti vlastne je, mozno ziadnu depresiu nemas, len tapes zivotom a to je nieco uplne ine
Ja by som sa tiez priklonil k tomu ze depresia ma nejaky ten spustac.
Ale, ide o to ze ak mas depresiu je to pre teba signal ze nieco nie je v poriadku. Preto, namiesto toho aby si si clovek vzal nejake tabletky by mal radsej zastavit poobzerat sa a sledovat co ti chce ten jav ktory sa vyskytol cloveku povedat a nie tlmit to hned tabletkami.
Je to ako prikazovat vlastnemu telu aby bolo ticho, a ono nakoniec bude kricat.
Lulita - takže súhlasíš, že vždy je nejaký spúšťač? Človek musí po reštarte opäť budovať všetko tak ako v tom okamihu, ktorý mu zmenil život ale to neznamená, že musí ísť cestou medikamentov a lekárov. Veď ak sa niekomu aj v mladosti stalo niečo zlé tak nešiel hneď psychiatrovi či áno?
Reset je jednoducho RESET a môže sa zopakovať hociktorý deň, hociktorú hodinu, hociktorú minútu alebo sekundu života človeka s genetickými predpokladmi pre psychickú poruchu. Ak by si sa z toho vyliečila a prišlo by to opäť čo spravíš???
Mimulus - tak v pozadi sa urcite nieco stalo, len mna to zaskocilo v uplne nespravnej chvili, ked som bola relativne bez starosti, nejake starosti ma preda kazdy a vzdy, zivot bez starosti neexistuje, len kazdy je inak citlivy a vnimavy
tak boli pokusy...jede clovek aj zomrel, z kazdeho rozku trosku, ja by som to neurobila ja mam preco zit, aj ked s problemami co mam to ide tazsie, ale aj tak sa oplati, vzdy
Sorry - nevšimol som si. Pozri depresia je iným slovom smútok a neexistuje niečo také ako zo dňa na deň - niečo si musela zažiť v detstve, mohlo to byť prostredím ale vždy je nejaký spúšťač!!! A kľudne sa to môže prejaviť o 20 - 30 rokov po tej udalosti, keď sa mozog reštartuje...
Jéééj u vás sú len pokusy?
Lulita - nebudem sa s tebou hádať :)
