Ja asi neviem žiť..alebo nedokažem to..Asi každy z nas ma nejaky ten osobny problem..boli časy ked som popri tom aj mala ešte v sebe aspoň kúsok toho optimizmu. Dnes už nemam ani ten a vôbec už sa nedokazem tešiť. Najradšej by som bola v období detstva,,aj ked..ale predsa naše staré mamy a kamaratstva. To bolo niečo super. Spomínam si na krásne výlety, čo všetko sme ako deti povystrájali.. A dnes..žijeme v inej dobe tak zlej..Ludia si nevažia iných, maju radosť ked môžu iným ubližovať, každý vidí len svoj prospech. Každí každeho využíva. Ja neviem ale asi pôsobím takým dojmom na prvý pohľad..že ma môže každý využiť. Prečo nedokážem ja byť taká?..možno si viem povedať svoj názor, asi preto?? Aj ked ma niekto krivo obviní, aj za cenu rizika,,či je to v zamestnaní, alebo doma v rodine. Nech sa deje čo sa deje..Preto som asi nenavidená spoločnosťou. Mám pocit akoby som bola tretím kolesom na voze. Ak je zopár svetlých výnimiek,,pri nich mám pocit, že všetko hrajú a že su primne nasilu, nie preto, aby ma mali radi. Su to len také letmé výnimky či v práci alebo v okolí. A ked dnes som sa už radšej uzavrela pred svetom..dostalo sa mi od 3 ľudí, že sa neviem rozprávať, prečo nekomunikujem a tak..Ale ja už neviem, nebudem..radšej nech si ma nikto nevšíma..Nech namna ľudia zabudnu že existujem..A ked mam už plnu hlavu tých myšlienok..preto som to aspon prišla hodiť tu..Už ked človeku aj vlastná rodina ubliží,,tak vtedy už naozaj nieje iné východisko..ako sa radšej utiahnuť. Ze ľudia už niesu ľudmi,,to už dávno viem. A priateľstva, kamaratstva..tie boli v detstve. Dnes neexistuju, alebo aspoň ja ich nemám vo svojom okolí. Mne prichadzaju do cesty vždy ti nesprávní a tí správni sú tu len na krátku dobu, alebo niesu vôbec. Život je krátky a mnohí si to neuvedomujú..namiesto toho aby sa tešili a robili iným radosť,,kazia ho. Nikto nikdy nevie kedy príde jeho koniec a spoliehať sa nato že zajtra výjde slniečko nemusí výjsť. A ak ťa sklame nie jeden človek, ale viacerí a ty sa máš cez to celé nejak preklznúť..aj keby si ako veľmi chcel nejde to. Ja som sa už veľa krát o to pokúšala, ale stále som na tom istom mieste, neviem sa pohnuť a ísť dalej..Neviem..Asi existuje niečo čo mi v tom bráni..alebo mi niekto veľmi zaželal zle..alebo neviem čo za silu..Že človeče zmier sa s tým, inak už nebude..
Život nieje prechadzka ružovou záhradou. .
netreba sa vzdavat, dobre bude, aj ked to tak clovek momentalne mozno nevidi, ale ja to stale hovorim, raz proste bude dobre :)
každý si je strojcom vlastného šťastia, ja viem že to proste niekedy nejde tak ľahko ako by sme chceli, no treba to brať tak že každá jedna prekonaná prekážka nás posúva vpred a robí z nás silnejších.
Každý má život taký, aký si ho urobí :-) . My máme s manželom tiež veľa práce okolo domu, ale aj tak si urobíme raz za čas čas na poriadnu túru po okolí. Kúpili sme si na túry nové topánky z www.protrek.sk , tak aby sme ich vôbec využili :-).
T. - virtuálna realita nie je realita a naozaj ťa môže stiahnuť tam kam nechceš. Nechatuj - radšej sa s ľuďmi stretni! Uvidíš je to 100 x lepšie :)
Skôr ako odídem..chcem podakovať všetkým ktorí tu prispeli. Určite niektore slova stáli za zamyslenie sa a možno si aj niečo z toho zoberiem. Určite sa budem snažiť o lepšiu budúcnosť, aby som sa mala lepšie ako teraz.
A na záver..možno odbočim od témy, ale nedá mi opýtať sa na názor..čo si myslíte o takom virtuálnom svete. Mna doslova zatiahol tu z reality. Zažila som tu jednu neprijemnu a zlu skúsenosť o ktorej tu nebudem..a nechcem.
Ktosi tu načrtol, že je lepšie robiť nejaku tú činnosť, ako myslieť na ľudí.Tak toho sa budem snažiť držať a riadim sa tým.
Sejla, opakovanie je matka mudrosti a tak som pridal zatiaľ LEN 2x :-o) inak je to z biblie, tak sa neohanaj autizmom :-o)
