Ja asi neviem žiť..alebo nedokažem to..Asi každy z nas ma nejaky ten osobny problem..boli časy ked som popri tom aj mala ešte v sebe aspoň kúsok toho optimizmu. Dnes už nemam ani ten a vôbec už sa nedokazem tešiť. Najradšej by som bola v období detstva,,aj ked..ale predsa naše staré mamy a kamaratstva. To bolo niečo super. Spomínam si na krásne výlety, čo všetko sme ako deti povystrájali.. A dnes..žijeme v inej dobe tak zlej..Ludia si nevažia iných, maju radosť ked môžu iným ubližovať, každý vidí len svoj prospech. Každí každeho využíva. Ja neviem ale asi pôsobím takým dojmom na prvý pohľad..že ma môže každý využiť. Prečo nedokážem ja byť taká?..možno si viem povedať svoj názor, asi preto?? Aj ked ma niekto krivo obviní, aj za cenu rizika,,či je to v zamestnaní, alebo doma v rodine. Nech sa deje čo sa deje..Preto som asi nenavidená spoločnosťou. Mám pocit akoby som bola tretím kolesom na voze. Ak je zopár svetlých výnimiek,,pri nich mám pocit, že všetko hrajú a že su primne nasilu, nie preto, aby ma mali radi. Su to len také letmé výnimky či v práci alebo v okolí. A ked dnes som sa už radšej uzavrela pred svetom..dostalo sa mi od 3 ľudí, že sa neviem rozprávať, prečo nekomunikujem a tak..Ale ja už neviem, nebudem..radšej nech si ma nikto nevšíma..Nech namna ľudia zabudnu že existujem..A ked mam už plnu hlavu tých myšlienok..preto som to aspon prišla hodiť tu..Už ked človeku aj vlastná rodina ubliží,,tak vtedy už naozaj nieje iné východisko..ako sa radšej utiahnuť. Ze ľudia už niesu ľudmi,,to už dávno viem. A priateľstva, kamaratstva..tie boli v detstve. Dnes neexistuju, alebo aspoň ja ich nemám vo svojom okolí. Mne prichadzaju do cesty vždy ti nesprávní a tí správni sú tu len na krátku dobu, alebo niesu vôbec. Život je krátky a mnohí si to neuvedomujú..namiesto toho aby sa tešili a robili iným radosť,,kazia ho. Nikto nikdy nevie kedy príde jeho koniec a spoliehať sa nato že zajtra výjde slniečko nemusí výjsť. A ak ťa sklame nie jeden človek, ale viacerí a ty sa máš cez to celé nejak preklznúť..aj keby si ako veľmi chcel nejde to. Ja som sa už veľa krát o to pokúšala, ale stále som na tom istom mieste, neviem sa pohnuť a ísť dalej..Neviem..Asi existuje niečo čo mi v tom bráni..alebo mi niekto veľmi zaželal zle..alebo neviem čo za silu..Že človeče zmier sa s tým, inak už nebude..
Život nieje prechadzka ružovou záhradou. .
Začni takto: čo môžem na svojom živote zmeniť a vylepšiť? Hoci aj maličkosti, alebo veci z dlhodobeho hľadiska. Ako môžem vylepšiť svoj bežný deň? Ako môžem zlepšiť svoju budúcnosť? A rob niečo, a ked sa nezadari, nikdy kvôli tomu neupadni do smútku, len skus znova, alebo choď inou cestou. Smútok ti je úplne, ale úplne nanič. P.s. dokazes ovládať svoje pocity. Ty si vyberas, či budeš smutná, alebo šťastná.
Presne opačný ako máš teraz. Nebudem sa tu teraz rozpisovať na tri strany, aj tak by si nepocuvala. Skus toho psychológa, zmena myslenia je proces. Tento postoj k životu ťa nikam neposunie. Všetko je nanič, blabla. Nie, je to také, aké si to spravis. Pečene holuby ti z neba samé nespadnu.
Mimulus..nerieš, ked nevieš...ako s a veci majú...
Psychologa....to by ma tam musel niekto odviesť nasilu...sama tam nepôjdem..
Mayday..tak aky postoj podľa teba by som mala zaujať..
Ak si nevieš pomôcť sama, skus psychológa. Ale naozaj si neni v zúfalej neriesitelnej situácii, ako si myslíš. Len máš blby postoj k životu. A áno, život nie je prechádzka ružovou záhradou, prečo by mala byť ? A že sa iným darí? Vieš, niekedy to len tak vyzerá. Nedivaj sa na iných a nezavid, nevieš, čo všetko je za tým.
T. :D :D :D Dôvod na úsmev nie je a práve preto sa treba smiať čo najviac. Veď sa pozri okolo seba - na tento svet ...
Prežívam presne niečo podobné a vy.ral som sa na všetko a je mi lepšie.
Veď sa vybodni na oslavu! A ak tam chceš ísť tak sa vybodni na všetkých...aj tak ťa budú ohovárať :)
Anjelik..ja viem, že tí, ktorí ma poznajú dosť dobre, to vidia, že niečo nieje ok..lebo všetko je napisané v očiach..a je tam vidieť aj ten strach. Čoskoro ma čakaju nejaké rodinné slávnosti,,ja neviem ako sa budem tváriť a vyzerať..
Da sa vôbec vyhnať zo seba strach?..ako..
Mimulus...čo sa ti tu páči..
Ja naozaj nemám a nevidím dôvod na úsmev..
Outsideri boli vždy považovaní za bláznov a spoločnosť ich odsudzovala. Ak má niekto iný názor ako spoločnosť tak nemôže v spoločnosti fungovať - buď svoj názor nikdy nevyjadrí alebo sa bude musieť naučiť žiť sám. Je to veľmi smutné a veľmi dobre viem, že sa to nedá...
T. - veľmi pekná téma... Ako keby si opísala aj mňa :)
Ja som iba pisala ako sa prave citim..a viem ze to aj tak nikoho nezaujima. Kto mi raz povedal ze boli taki ktori boli na tom horsie ako ja..a sli dalej. Ked ja neviem mna to nejak zobralo. A ked sa rozhliadnem v mojom okoli su ludia..ktorym sa dari.Ale sem tam si pozriem pribehy v Modre z neba..tam to vidim..
Orol, vskutku *vzletný* bonmot. :o)) Keď už chce napísať niečo výstižné k téme, čo tak..Žiť na hnojisku neznamená zmeniť sa v hnoj. ;o)
T., ak má nastať zmena spoločnosti, musí dôjsť k zmene každého jedného člena. Toho sa drž. ostatní ti môžu byť naozaj ukradnutí, ty sama máš byť zodpovedná za vlastné správanie a za vlastný prínos k situácii takej, aká tu všade okolo je. Šejla ti to zhrnula veľmi výstižne. Uvažuj, či tvoj strach je to pravé, čo potrebuješ okolo seba šíriť. Či by nebolo vhodnejšie tvoriť v sebe niečo *dýchateľnejšie* pre okolie ako je strach, zloba, zatrpknutosť a to ostatné, čo v sebe máš. To nie je výčitka, neber to osobne. Len je nejak veľa ľudí, čo pokladajú všetkých okolo seba za zlých, negatívnych, ubližujúcich a napodiv oni sami takí nie sú. Ak by ale tými skutočne dobrými a kvalitnými bytosťami boli, tak by to neriešili. Pretože hĺbka bytosti je okrem iného aj v tolerancii voči ostatným a nie v pociťovaní rozčarovania, že prečo iní nechcú byť lepšími. No nechcú a čo? Mám byť preto horšia ja? To snáď nie. ;o)
